Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány na zjazde socialistickej strany (MSZP) avizoval, že odstúpi. Vyvodil tým dôsledky z výsledkov prieskumov verejnej mienky a ekonomickej a finančnej krízy, ktorá Maďarsko postihla s mimoriadnou silou.
Népszabadság (Mačarsko), 20.03.2009
Pod názvom Gyurcsány má odísť? Zostať? uvažujú Béla Galló a ekonóm Péter Gábor skôr o jeho odchode. Článok načasovali k sobotňajšiemu kongresu strany, vychádza teda ešte pred vyhlásením Ferenca Gyurcsánya, že sa vzdáva. “Darmo sa dodnes ukazuje ako ten, čo vždy prežije, uniká z pasce do pasce, upadá z krízy do krízy, nie je schopný prehliadnuť a riadiť hlbšie spoločenské a hospodárske procesy. Toto sme už videli veľakrát. To však neznamená, že by nemohol byť politikom. Problém nastáva, keď je premiérom. A navyše v nebezpečných časoch. Premiér si, samozrejme, o sebe myslí, že je schopný vládnu?. Doteraz mal päť rokov na to, aby to dokázal. Naplnil zvučné vládne ciele? Obohatil národ, spoločnosť? Zvýšil preferencie strany? Ferenc Gyurcsány sa ani za úbohých päť rokov nenaučil – inak neľahké remeslo – vládnutia, aj keď neúnavne, usilovne komunikuje, robí hluk. Nevie, ale koná, odvažuje sa odvážiť – v tom nie je chyba. Jeho energické nápady meravo sledujú jeho kolegovia s omnoho nižšou energetickou úrovňou. Určite s úzkosťou myslia na slová Gyurcsányovho objaviteľa Ivána Vitányiho, ktorý povedal, že s Gyurcsányom sa na socialistickom horizonte objavila šanca a riziko v jednej osobe. Mal pravdu. Šanca je preč, je tu riziko. Gyurcsány musí ísť, a to čím skôr, aby jeho strana mohla zostať.”
Reakcia politológa Józsefa Debreczeniho vyšla tiež ešte pred 20. marcom. Domnieva sa, že obraz, ktorý načrtáva autorská dvojica predchádzajúceho článku, je falošný, “pretože je vylúčené opisovať uplynulé roky tak, že odhliadneme od roly politického oponenta, ktorý viedol celý čas totálnu vojnu proti premiérovej strane, politike a osobe, ktorý referendom úspešne rozvrátil systém parlamentnej vlády. (…) Viktor Orbán stojí pred veľkou príležitosťou, na prahu zmeny systému. Ak si socialisti osvoja jeho falošnú paradigmu – na vine je Gyurcsány – brána sa mu dokorán otvorí. Ak takto spanikária, ak sa budú snažiť zachrániť si kožu, stratia všetko: stranu, republiku, demokraciu.”
Népszabadság (Mačarsko), 21.03.2009
Aj Ervin Tamás, zástupca šéfredaktora denník Népszabadság sa prehŕňa skúma kariéru Ferenca Gyurcsánya: “Po bitke je každý generál, no ani príslovie niekedy neobstojí. Mnoho analytikov tvrdí, že kríza dala Gyurcsányovej vláde poslednú šancu posilniť si pozície. Bola by to však pravda len vtedy, ak by predseda strany v minulých rokoch bol schopný aspoň nejako prispôsobiť socialistickú stranu svojim predstavám a už na začiatku krízy dať každému rozhodne najavo – kríza nebude silným vetrom ale tornádom. Túto šancu premárnil a skoro zo dňa na deň vypracovával a prepracovával aj tak už preupravované scenáre. Dopadol s nimi ako už toľkokrát predtým – chvíľkové upokojenie vnútorných kruhov znova a znova zmietol chór vonkajších odborných kruhov – a už aj svetový ohlas.
Népszava (Mačarsko), 23.03.2009
V ľavicovom denníku vysvetľuje hlavný premiérov poradca Zsolt Gréczy, prečo sa premiér rozhodol odstúpiť. “Môžem povedať, že premiér sa nerozhodol hneď. Za rozhodnutím stoja týždne intenzívneho, občas bolestného premýšľania a zvažovania. Ferenc Gyurcsány dospel k záveru, že maďarská ľavica je v nebezpečenstve. Ustavičné radikálne útoky pravicovo-konzervatívnej opozície natoľko zneistili ľavicový tábor, že premiér cítil nutnosť konať – bol, napokon, hlavným terčom opozičných nájazdov. Navyše, premiér videl, že navzájom sa rozchádzajúce požiadavkyz odborov a ekonómov sa nedajú zladiť. Z týchto napätí nevidel Ferenc Gyurcsány východisko. Preto zatiahol za záchrannú brzdu.”
Frankfurter Allgemeine Zeitung (Nemecko), 23.03.2009
Kríza v Maďarsku si hľadá svojho majstra, píše Georg Paul Hefty. “Formálne je vinník celej mizérie jasný: ustavične nespokojný ľud s mocibažnými politikmi a chuťou všetkých žič nad pomery. Tými, čo z tejto politiky ťažia, čo neoprávnenú nadspotrebu hnali na svoje mlyny a profitovali z nej. Zahraničné banky dávali lákavo výhodné devízové úvery, ktorými sa Maďari po devalvácii forintu takmer udusili, a z vystupňovaného konzumu profitovali predovšetkým obchod západoeurópskych obchodných reťazcov. Nový premiér zrejme vzíde z radov tých ekonómov, ktorí to budú obhajovať zákonmi trhu. Ani pokles štátneho rozpočtu a platov však nič nezmení na politickej neúnosnosti maďarského poprevratového modelu.”
SME (Slovensko), 23.03.2009
Mačarský premiér Ferenc Gyurcsány bol skvelý politický taktik, domnieva sa Peter Morvay, vďaka tomu sa doteraz udržal v kresle. “Svoj čin prezentuje ako osobnú obeť v záujme zmieru v situácii, keď musia všetci ťahať za jeden povraz. To by mu mohlo vrátiť sympatie verejnosti a pripraviť jeho neskorší návrat. Z hľadiska krajiny toho ďalší vývoj toľko nesľubuje. Ak Gyurcsánya nahradí iný socialistický politik, pravdepodobne sa nič nezmení, vláda zostane rovnako nemohúca ako doteraz. Ak namiesto Gyurcsánya príde nadstranícky odborník, o akom sa špekuluje, je šanca, že presadí aspoň niektoré reformy, bez ktorých sa Maďarsko rúti do priepasti. Takýto človek však musí počítať s tým, že ho zbabelé a vypočítavé parlamentné strany majú za kaskadéra, ktorý urobí to, čo sa ony neodvážia. V tichosti ho azda budú podporovať, verejne však doňho budú sekať hlava-nehlava, aby ich kroky vlády v očiach verejnosti nepoškodili.”