Foto: Reuters
Ak niečo nie je v poriadku, médiá to obvykle vyňuchajú rýchlejšie než hladný teriér. Preto ma trochu prekvapilo, že roku 2006 nespravili väčší rozruch okolo vraždy ruského disidenta Alexandra Litvinenka v Londýne. Alexander Litvinenko sa stal obeťou neľútostnej otravy niekoľkými nanogramami rádioaktívneho izotopu polónia 210. Keď sa tento prvok po prehltnutí dostane do ľudského tela, čoskoro prenikne do každej bunky, odkiaľ začne vysielať atómy hélia, ktoré postupne zničia všetky životné funkcie organizmu. Je to hrozný spôsob vraždy – obeť čaká pomalá, nezastaviteľná, mučivá smrť.
Správna vec
Existuje množstvo dôkazov, že vraždu malo na svedomí Rusko. Rádioaktívny prvok prevážali v nádobe, ktorá nebola utesnená a jej obsah za sebou zanechal stopu od lietadla, v ktorom vrah priletel do Londýna až do hotela, kde jed pridal do šálky čaju. Keby sa tejto témy ujal autor trilerov, bez ťažkostí by mohol vymyslieť napínavý úvod. Príbeh sa začína kdesi v Moskve v kruhoch profesionálnych špiónov alebo energetických firiem. Jeden z nich hovorí: „Uvedomujete si, že smrteľná dávka polónia 210 bude stáť asi 10 miliónov dolárov? Nestačila by dávka ricínu – je to spoľahlivý jed a médiám nebude až taký nápadný. A navyše stojí menej než jeden dolár.”
“V 21. storočí politická moc a obchodné príležitosti budú čoraz nerozlučnejšie späté s dodávkami energie.”
Ďalší úradník sa pridá: „Áno, a navyše na výrobu polónia musíme načas použiť reaktor, ktorý je už naplno vyťažený inými dôležitými úlohami.”
Tu do diskusie zasiahne ich nadriadený: „Páni,” hovorí, „v tejto akcii nejde len o potrestanie zradcu, ale predovšetkým o to, aby sme Západu nahnali strach zo všetkého, čo súvisí s atómovou energiou. Budúcnosť našej krajiny ako svetovej veľmoci závisí od toho, či sa nám podarí dosiahnuť, že od nás budú úplne závislí v dodávkach plynu a ropy; keby začali používať nukleárnu energiu, stratili by sme schopnosť manipulovať svet týmto smerom. Desať miliónov dolárov nie je nič, keď ide o dobrú vec.”
Vlastné zdroje
Táto scénka je, samozrejme, výplodom mojej fantázie, ale znie podstatne pravdepodobnejšie, keď si uvedomíme, že v 21. storočí politická moc a obchodné príležitosti budú čoraz nerozlučnejšie späté s dodávkami energie. Bolo by naivné dúfať, že energetické firmy sa budú nečinne prizerať, ako lacná nukleárna energia decimuje ich zisky. To isté určite platí, aj keď hrozí, že budú prekazené expanzívne štátne plány. Hlavnou životnou potrebou bude zabezpečiť stály prísun potravín a energie.
Na svete bude rásť hlad po jednom i druhom, no v dôsledku zhoršujúcej sa klimatickej situácie sa dovoz zo zahraničia natoľko predraží, že budeme nútení získavať čoraz viac potravín a energie z vlastných zdrojov. Nukleárnu energiu by sme mali vnímať ako čosi, čo nám nové atómové elektrárne môžu dodať behom piatich rokov a čo nás udrží nad vodou v ťažkých časoch, keď sa zmenia klimatické podmienky, začneme pociťovať nedostatok potravín a kuriva a nastanú významné demografické zmeny.
Vo svete dnes funguje vyše 440 atómových elektrární, ktoré produkujú 17 percent svetovej spotreby elektriny, čo je kapacita porovnateľná s vodnými elektrárňami. Kapacita ďalších zdrojov obnoviteľnej energie – biopalív, vetra, atď., dosahuje len asi dve percentá. Typ atómových elektrární, ktorý sa osvedčil ako z bezpečnostného, tak aj z ekonomického hľadiska, je rozhodne najprijateľnejšou alternatívou. Prečo sa teda prvý svet naďalej utvrdzuje vo falošnom presvedčení, že nukleárna energia je obzvlášť nebezpečná?
Podľa môjho názoru nie sme ochotní akceptovať nukleárnu energiu ako najlepší a najspoľahlivejší zdroj energie, pretože sme naleteli na poľutovaniahodnú reťaz lží. Falošné informácie plodia ďalšie falošné informácie, ktoré médiá bezmyšlienkovite opakujú dovtedy, kým sa z viery, že všetko nukleárne je vo svojej hlbokej podstate zlé, nestane automatický reflex.
Často sa píše, že nukleárny odpad má ojedinelé smrteľné následky, že pretrvá milióny rokov a otrávi životné prostredie na celom svete.
No každé znečistenie chemickými prvkami pretrváva. Znečistenie olovom z baní, taviarní či tovární, kde sa spracúva, je večné; to isté platí o ortuti, arzéne, kadmiu a táliu: tieto toxické prvky s nami ostanú navždy. Atómový odpad je pozoruhodný tým, že jeho pôsobenie postupne slabne. Vysokohodnotný odpad z atómovej elektrárne nebude o 600 rokov o nič rádioaktívnejší než uránová ruda, z ktorej pochádza. A čo je dôležitejšie, nukleárneho odpadu je podstatne menej. Celoročná produkcia z elektrárne, ktorá vyrobí 1 000 megawattov energie, by sa vošla do jedného londýnskeho taxíka.
Dostatok rozumu
Popri negatívnej propagande namierenej proti nukleárnej energii sa šíri takmer rovnaké množstvo nepravdy o pozitívnych vlastnostiach veternej energie.
Elektráreň na veterný pohon s kapacitou jedného gigawattu elektriny by zabrala obrovské územie. Iba 25 percent vetra fúka rýchlosťou vhodnou na výrobu použiteľného množstva energie: popri tejto oblude by preto bolo treba vybudovať ako rezervu uhoľnú elektráreň takmer štandardnej veľkosti, ktorá by dodávala elektrinu zakaždým, keby vietor fúkal prislabo alebo prisilno.
Veľká Británia plánuje postaviť v ústí Temže najväčšiu veternú elektráreň na svete, ktorá by mala plochu vyše 90 štvorcových míľ a 341 turbín. Má vraj vyrobiť jeden gigawatt elektriny, čo sa rovná výkonu jednej priemernej atómovej elektrárne. Zástancovia projektu hlásajú, že zásobí elektrinou jednu tretinu londýnskych domácností a zabráni vypusteniu 1,9 milióna ton oxidu uhličitého.
To znie úžasne, pokiaľ si neuvedomíte, že pre prípad, že nebude fúkať vietor, bude treba vybudovať ešte jednu rezervnú elektráreň – zrejme na uhlie. Nová veterná elektráreň by teda fakticky mala kapacitu nanajvýš 400 mW elektriny. Aj keby nedošlo k výkyvom v dodávkach prúdu – čo je nemožné – táto kapacita by stačila pre 830 000 domácností s priemernou spotrebou 4 200 kW ročne. Ešte šťastie, že naftová firma Shell mala dosť rozumu a napriek sľubovaným štátnym subvenciám od pochybného projektu odskočila.
Ak chceme, aby na Britských ostrovoch prežilo predpokladaných 100 miliónov obyvateľov, budeme potrebovať stály a spoľahlivý zdroj elektriny z domácich zdrojov. Bolo by šialenstvom usilovať sa o to bez atómovej energie. Je smutné, že toľko zástancov hnutia zelených a ich intelektuálnych stúpencov je naďalej proti nukleárnej energii a to z pohnútok, ktoré sú rovnako nehmatateľné ako strach z diabla a pekelného ohňa.
Text vyšiel v denníku The Times.