Minulý týždeň mal premiéru poľský veľkofilm Popiełuszko. Wolność jest w nas (Popiełuszko. Sloboda je v nás) v réžii Rafała Wieczyńského. Poľská tlač je plná recenzií, poväčšine dosť kritických, životopisu svätca, kňaza Solidarity Jerzyho Popiełuszka, ktorého roku 1984 brutálne zavraždila tajná polícia.
Polityka (Poľsko), 02.03.2009
Podľa Zdzisława Pietrasika z Polityky je film čierno-biela rozprávka o boji dobra (otec Popiełuszko, protikomunistická opozícia) so zlom (predstavitelia režimu od armády cez prokuratúru po príslušníkov tajnej polície). “Bohužiaľ, dobro na filmovom plátne obvykle nepôsobí presvedčivo, možno v dôsledku akejsi skrytej vady filmovej kamery. Zlo je fotogenickejšie. Preto úloha, na ktorú sa podujal herec Adam Woronowicz v hlavnej roli, nebola ľahká. Zvládol ju dokonale. Dalo by sa povedať, že Woronowicz sa stal hercom preto, aby mohol hrať Popiełuszka. Nejde tu ani natoľko o fyzickú podobnosť s kňazom. Po premiére hovorili mnohí ľudia, ktorí Popiełuszka osobne poznali, že herec predstavuje podobný typ duchovna a že sa mu podarilo vieryhodne ho stelesniť na filmovom plátne.”
Gazeta Wyborcza (Poľsko), 27.02.2009
Tadeusz Sobolewski v Gazete Wyborczej konštatuje, že film nemohli nazvať len podľa hlavného hrdinu, pretože mladým divákom meno otca Popiełuszka už nič nehovorí. “Z toho istého dôvodu sa film orientuje na masového adresáta. Sféra spoločnej pamäti sa prudko zúžila. Filmy o najnovších dejinách Poľska sa tak chtiac nechtiac stávajú zbierkou učebnicových ilustrácií, dejepisným ťahákom na takej rovine zovšeobecnenosti a schematizácie, že sa z nich stráca skutočná dráma, ktorú účastníci udalostí prežívali. Vo filme Rafała Wieczyńského – zmesi vysokej profesionality a poloamatérskej réžie, sa strácajú otázky, ktoré by pre nás dnes mali byť dôležité a na ktoré nestačia jednoduché odpovede ako z televízneho kvízu.”
Przekrój (Poľsko), 26.02.2009
Małgorzate Sadowskej v Przekroji nesedí predovšetkým ideologická orientácia filmu: To, o na Popiełuszkovi v prvom rade udiera do očí je aura “nostalgie za časmi, keď v Poľsku katolícka cirkev spravovala vládu duší. Keď sa na faru hrnuli inteligenti, umelci, robotníci a študenti, zjednotení proti spoločnému nepriateľovi (eštebáci sú tu odpudzujúci dokonca aj fyzicky). Z filmového plátna tryská smútok za monolitnou spoločnosťou – lepšie povedané národom. Neexistujú žiadne svetonázorové rozdiely, vidíme len jediné národno-katolícke hodnoty. Wieczyłski podľa všetkého sníva o návrate k takejto jednote. Ja celkom nie.”