Foto: Spencer Platt / Getty Images
Bol to snáď najslávnejší brífing pre prezidenta v dejinách.
Šiesteho augusta 2001 ráno prezidenta Georga W. Busha čakala tajná správa o hrozbe, akú predstavuje Usáma bin Ládin a jeho teroristická sieť al-Kájda. Dnes už neslávne známy titulok tejto Dennej správy pre prezidenta – dokument najvyššieho stupňa utajenia, ktorý denne pripravujú americké tajné služby znel: Bin Ladín pripravuje útok na USA. O niekoľko týždňov neskôr, 11. septembra 2001 al-Kájda tento cieľ dosiahla.
Pod tlakom Komisie 11. 9. pre vyšetrenie udalostí, ktoré k teroristickému útoku viedli, Biely dom 10. apríla 2004 túto dennú správu odtajnil – ale len tú jedinú. Vládni predstavitelia označili tento dokument za bezvýznamný s tým, že napriek šokujúcemu titulku išlo len o celkové hodnotenie dejín al-Kájdy, nie o varovanie, týkajúce sa bezprostredne hroziaceho útoku. Zatiaľ, čo niektorí kritici toto tvrdenie pokladali za absurdné, dôkladnejšie oboznámenie s textom ukázalo, že na ňom niečo bolo.
No jedine v tom prípade, ak si ho nedali do súvislosti s dennými správami, ktoré tej zo 6. augusta predchádzali, a ktoré Bushova administratíva doteraz nezverejnila. Tieto dokumenty ešte nie sú odtajnené, no keďže som mal možnosť prečítať si úryvky z mnohých z nich, a preštudovať si aj mnohé ďalšie archívne dokumenty, ktoré boli nedávno odtajnené, dospel som k jednoznačnému záveru: svojou reakciou na informácie, ktoré prezident Bush dostal v priebehu týždňov, predchádzajúcich tejto neslávne známej správe, vláda prejavila podstatne väčšiu nedbalosť, než si priznáva. Inými slovami, správa zo 6. augusta, napriek obrovskému rozruchu, ktorý vyvolala, nie je zďaleka tak šokujúca ako správy, ktoré jej predchádzali. Pred možnosťou, že al-Kájda sa chystá zaútočiť, prezidenta Busha začali varovať už na jar 2001. C.I.A. už 1. mája informovala Biely Dom o správe, podľa ktorej skupina, momentálne sa nachádzajúca na území USA plánuje teroristickú operáciu. O niekoľko týždňov neskôr, 22. júna, sa v dennej správe písalo, že existuje bezprostredná hrozba útoku, organizovaného al-Kájdou, hoci jej časový rámec zatiaľ podľa spravodajských informácií nebol stanovený.
Časť administratívy však toto varovanie pokladala za prehnané táranie. Dvaja ľudia – pracovník tajných služieb a člen Bushovej vlády – mi v rozhovoroch potvrdili, že neokonzervatívne vedenie, ktoré sa v tom čase v Pentagone dostalo k moci, varovalo Biely Dom, že C.I.A. sa nechala oklamať; podľa tejto teórie sa bin Ládin len tváril, že plánuje atentát, aby odpútal pozornosť vlády od Saddáma Husajna, ktorý podľa neokonzervatívcov predstavoval väčšiu hrozbu. Pracovníci tajných služieb sa podľa týchto informantov ohradzovali, že predstava, že by sa islámsky fundamentalista bin Ládin mohol spolčiť s irackým svetským prezidentom Husajnom, je absurdná, no podozrenia neokonzervatívcov zvíťazili.
C.I.A. na to zareagovala analýzou, v ktorej viac-menej prosila Biely Dom, aby pripustil, že bin Ládin predstavuje reálne nebezpečenstvo.
Spojené štáty nie sú obeťou dezinformačnej kampane Usámu bin Ladína, píše sa v dennej správe z 29. júna. Na viac ako jednej stránke tento dokument zhŕňa množstvo dôkazov, vrátane rozhovoru, ktorý Bin Ládinovi poradcovia v tom istom mesiaci poskytli novinárovi z Blízkeho Východu. Hovorili v čom o nadchádzajúcom atentáte a spomínali aj konkurenčný tlak, pod ktorým sa vodca teroristov nachádza vzhľadom na množstvo islamistov, ktorých verbovali čečenskí separatisti.
Tieto varovania C.I.A. opakovala aj vo svojich nasledujúcich správach. Podľa správy z 29. júna agenti napojení na bin Ládina predpokladajú, že atentáty, plánované na najbližšie obdobie, budú mať dramatické následky, vrátane veľkého množstva obetí. V správe z 1. júla sa píše, že operáciu odložili, ale že prebehne čoskoro. Niektoré správy pripomínali prezidentovi Bushovi, že časový rámec útokov je flexibilný a že hoci to môže vyzerať tak, že sa zdržali, prípravy prebiehajú podľa plánu.
Napriek tomu Biely Dom nepodnikol žiadne podstatné kroky. Pracovníci kontrateroristického centra C.I.A. zúrili. Jeden z účastníkov schôdzky 9. júla navrhol, aby prešli do iného oddelenia a keď príde k útoku, zodpovednosť by padla na niekoho iného. Informovali ma o tom dvaja ľudia, ktorí sa tejto schôdzky zúčastnili. Návrh neprešiel, pretože nebolo dosť času zaškoliť náhradných pracovníkov.
Podľa spravodajských informácií, ku ktorým som mal prístup, Ibn Al-Chattáb, extrémista známy svojou brutalitou a prepojením na al-Kájdu v ten istý deň povedal svojim stúpencom v Čečensku, že majú čoskoro očakávať veľkú novinu. Ako mi povedal istý pracovník tajných služieb, táto informácia sa do Bieleho domu dostala v priebehu 48 hodín a bola doplnená o ďalšie údaje, potvrdzujúce varovania C.I.A. Ani to však nevyvolalo znepokojenie.
Dvadsiatehoštvrtého júla prezidenta Busha informovali, že operácia sa naďalej pripravuje, ale že bola odložená, snáď o niekoľko mesiacov. No podľa istého spravodajského pracovníka sa prezidentovi správy o potencionálnych atentátoch nezdali byť dostačujúce a namiesto toho si vyžiadal celkovú analýzu al-Kájdy, jej cieľov a dejín. Na základe toho C.I.A. vypracovala správu zo 6. augusta.
Po udalostiach 11. septembra sa predstavitelia Bushovej vlády snažili odvrátiť obvinenia, že ignorovali varovania C.I.A. tvrdením, že neboli informovaní o tom, kedy a kde k atentátu má dôjsť. To je síce pravda, ale nie je to podstatné. V priebehu leta sa odohrali udalosti, ktoré keby vláda bola v najvyššej pohotovosti, mohli tieto plány odhaliť. Práve v čase, keď sa pripravovala správa zo 6. augusta, na letisku v Orlande na Floride sa 4. augusta colníkovi zdal byť podozrivý Saudďan Mohamed al-Kahtaní, o ktorom sa predpokladá, že zohral úlohu v útoku z 11. septembra, a tak ho zastavil a poslal naspäť. O dva týždne neskôr ďalšieho účastníka spiknutia, Zacariasa Moussaouiho, zatkli imigrační úradníci v Minnesote, keď vzbudil podozrenie v leteckej škole. Nikto si však tieto udalosti nedal do súvisu a Washington nezareagoval.
Bolo by sa dalo zabrániť atentátu z 11. septembra, keby Bush a jeho ľudia boli okamžite zareagovali na varovania, obsiahnuté v týchto denných správach? To sa už nikdy nedozvieme. A toto vedomie je možno vôbec najtrýznivejšie.