Foto: Yannis Behrakis / Reuters
Za posledné roky väčšina občanov Grécka schudobnela, prišla o zamestnanie, prípadne o strechu nad hlavou. Výrazná časť spoločnosti už nemá prostriedky na to, aby mohla v existujúcom systéme prežiť. ďaleko najhoršie to postihlo ľudí, ktorí žijú v mestách a nemôžu si pomôcť vlastným poľnohospodárstvom.
Škrty v zdravotníctve zasahujú najmä pacientov s chronickými chorobami. To sú prvé obete politiky zacielenej na čísla a štatistiky, a nie na ľudí. Často teraz počúvam o samovraždách. Mladí ľudia odchádzajú z krajiny hľadať prácu inde a stávajú sa z nich otroci paranoidného systému: kupujú si čas v krajinách, ktoré onedlho budú v podobnej situácii ako Grécko.
Európa, o ktorej ľudia snívali, bola Európou, ktorá by objavila nevyčerpateľné osobitné vlastnosti každej krajiny,
Pred necelým rokom sa grécka spoločnosť ocitla na pokraji kanibalizmu: spoločenské a ekonomické záujmové skupiny sa navzájom obviňovali v beznádejnej snahe pre seba pokiaľ možno minimalizovať škody, napáchané krízou. Dnes už väčšina z nich pochopila, že nikto neunikne, okrem ľudí zamestnaných v súdnictve alebo na daňových úradoch. Dnes má kanibalizmus inú tvár, ktorá sa ukazuje pri lúpežiach a prepadoch, vraždách, pogromoch proti imigrantom a zabíjaní protestujúcich občanov.
Ľudia v Grécku majú strach, ale aj zúria, na seba a na všetkých ostatných. Nemeckí politici v tom nie sú výnimkou, najmä ich bezprecedentné pokrytectvo.
V projekte EÚ sa nikdy nerátalo s tým, že Nemecko bude mať také dominantné postavenie a že sa bude vlastne pripravovať na kolonizovanie iných krajín. Z Grécka sa stal pokusný králik Európy. Poníženie gréckych občanov, strádanie, ktoré sa od nás požaduje s absurdným cieľom dosiahnuť v tejto hre vyššie čísla – to je politika, ktorá odporuje étosu Európy. Je absolútne škodlivá. Je to šialenstvo.
Kolaps ekonomiky je pritom len najnovším symptómom krízy, ktorá bola vždy morálnou krízou. Prejavovalo sa to vo všetkých dôležitých oblastiach ľudského života: v umení a kultúre, ktoré prevalcoval lifestyle, vo výchove, ktorá padla na oltár špecializácie; v slobode, ktorej sme sa zriekli v mene pracovných miest s pevnou mzdou a pevnou pracovnou dobou.
Mám hlboké obavy o budúcnosť, pretože kapitalizmus zničí všetko, len aby prežil dlhšie. Zničí poľnohospodárstvo – všade nainštaluje solárne zariadenia. Zničí pláže nekontrolovateľným rozvojom turistického ruchu. Nekontrolovateľnou ťažbou ropy zničí more.
Ak sa veci nezmenia, Grécko čakajú čierne časy. Keď predá celý svoj majetok a všetky svoje prírodné zdroje medzinárodným koncernom , občania budú vydaní na milosť súkromnému kapitálu, budú pracovať za smiešne platy a nebudú mať prístup k zdravotnému systému. Bieda, korupcia, zločinnosť a prostitúcia sa stanú klasickými príznakmi tejto éry rozpadu.
Gréci sú už dávno vyčerpaní a väčšina sa už len teší na nejaký koniec, akýkoľvek, aby mohla začať odznova. Mohol by to byť grécky bankrot alebo kolaps celej eurozóny. Pokiaľ ide o mňa, myslím si, že potrebujeme dôkladnú zmenu a že ju potrebujeme rýchlo. Zmenu k citlivej a vyváženej politike rastu, ktorá sa nezameria na vyššie čísla, ale na kvalitu života.
Navrhujem staviť na decentrálnu infraštruktúru, na menšiu mierku, na ekonomiku a zásobovanie energiou s úctou k prírode, ľuďom a k jedinečnosti každého miesta. Európa, o ktorej ľudia snívali, bola Európou, ktorá by objavila nevyčerpateľné osobitné vlastnosti každej krajiny, ktorá by ich rešpektovala a podporovala, nie Európou, ktorá ich prevalcuje v márnom zápase medzi eurom a dolárom. Ak si Európa nevytýči nový cieľ, niet dôvodu, aby sme ju udržiavali.