Čo si myslí svet o Barackovi Obamovi?
Foto: Martin Paar
Slate (USA), 05.11.2008
Anne Applebaum je presvedčená, že Barack Obama do značnej miery vďačí za volebné víťazstvo tomu, že nie je beloch. “Prečo? Pretože všetkých Američanov, či už bielych alebo čiernych, liberálov či konzervatívcov, vychovávajú k tomu, aby verili, že ich krajina je iná, mimoriadna, že sú najlepším národom na svete. Učia nás, že máme spravodlivý systém, spravodlivé zákony a ústavu, na ktorú môžeme byť hrdí. V poslednom čase je naše sebavedomie riadne pošramotené. Vedieme dve vojny, ani jednu zvlášť úspešne. Prežívame kataklyzmickú finančnú krízu. Sme na pokraji recesie. Svet nás nemá rád a my to vieme. Všetky tieto problémy sa nevyriešia len tým, že sme si zvolili prvého čierneho prezidenta, rozhodne nám to však pozdvihne sebavedomie. Povolebná eufória možno vyprchá, jedno je však podľa Anne Applebaum isté: Američanom od detstva hovoria, že z každého môže vyrásť prezident Spojených Štátov. Teraz, keď máme čierneho prezidenta, môžeme zas aspoň na chvíľku veriť, že tak skutočne je.”
Die Welt (Nemecko), 07.11.2008
Jacques Schuster hovoril s tromi hosťami American Academy v Berlíne o Barackovi Obamovi, s historičkou Heide Fehrenbach, historikom Thomasom Holtom a politológom Paragom Khannom, ktorý tvrdí, že u “Obamu rasa už nehrala žiadnu úlohu: Ja sám patrím k tejto generácii. Vyrastali sme multietnicky. Obama odrzkadľuje tento životný pocit. Ale na tomto vývoji má svoje zásluhy aj Bush, tým, že povolal Colina Powella a Condoleezzu Riceovú, myslí si Thomas Holt: Obidvaja títo čierni politici, ktorí stáli na špičkových pozíciách, pripravili bielu Ameriku na Obamu. Ich celosvetová autorita ovplyvnila bielu Ameriku. Aj keď je Condoleezza Riceová konzervatívna, patrí k Bushovmu táboru a ako takú ju nemajú radi, nikto na ňu nemyslí ako na černošskú ministerku zahraničia. Powell a Riceová sa stali reprezentantmi postrasizmu.”
Politico (USA), 04. a 5. 11.2008
John Harris a Jim Vandehei na portáli politico.com odhaľujú päť hlavných príčin pre úspech Obamovej revolúcie. “Po prvé: konzervatívna vlna stroskotala: Republikáni stratili podporu väčšiny krajiny. Virgínia a Severná Karolína hlasovali za demokratov. Naďalej vedú vo významnej, hoci menšej časti Juhu a v niekoľkých západných štátoch. Mestá už stratili dávno. Teraz vo voľbách padli aj predmestia. Druhou príčinou bola prevaha demokratov v kongrese a treťou dúhová mentalita – medzi demokratmi začína byť bežné, že Afroameričania alebo ženy zastávajú vysoké funkcie, zatiaľ čo republikáni doplatili na svoju tradičnú personálnu politiku s prevahou bielych mužských kandidátov. Barack Obama je Google politiky – demokrati vo svojej volebnej kampani naplno využili novú technológiu, čo je štvrtou príčinou ich víťazstva. Na piatom mieste je to, že sa definitívne skončila éra šesťdesiatych rokov. Zbrane, Boh a homosexualita z našej politiky nezmiznú. Ich vplyv na voľby však ustúpil miesto iným, aktuálnejším témam, ako napríklad globálne otepľovanie,krach na hypotekárnom trhu a väznenie údajných teroristov.
Roger Simon zas rozoberá príčiny, ktoré viedli k porážke Johna McCaina a končí slovami: V posledných dňoch volebnej kampane John McCain prehovoril vlastným hlasom. Občas znel tvrdo, občas sympaticky, a niekedy trochu smutne.”
Ježednevnyj žurnal (Rusko), 04. a 5. 11.2008
Anton Orech je rád, že starček McCain prehral voľby, pretože Obama, hoci ako “človek je dodnes záhadou, určite bude znamenať krok vpred.” Hoci aj Rusko má mladého prezidenta, podľa Antona Orecha naďalej robí politiku, “ktorá je už tradične akási starecká, ufrfľaná, nespokojná, podozrievavá, živiaca sa klebetami a šíriaca klebety. (…) Preto by bol pre nás výhodný starec John McCain, na ktorého by sme mohli starecky brechať cez oceán, alebo výhražne mávať palicou cez plot ako dedkovia na chalupe. Obávam sa, že s Obamom to takto nepôjde. Som presvedčený, že bude robiť mladú politiku.”
SME (Slovensko), 06. 11.2008
Martin Bútora, bývalý slovenský veľvyslanec vo Washingtone, víta zvolenie “Baracka Obamu ako bez preháňania epochálne. Barack Obama by mohol pomôcť Američanom definitívne zvládnuť traumu z 11. septembra. Američania sa museli naživo presvedčiť, že v konečnom hlasovaní rasa už nehrala takú rolu. Jeho úloha vo vyrovnávaní sa s dedičstvom 11. septembra nespočíva v tom, že by sa azda malo prestať s bezpečnostnými opatreniami. Spočíva v hľadaní ďalších spojencov, umiernených predstaviteľov iných rás, iných kontinentov, iných vierovyznaní, ktorí môžu sebe primeraným spôsobom prispieť k zadržiavaniu militantného radikalizmu a terorizmu. A zatiaľ na Slovensku: Svet je malý, a tak by nás nemalo prekvapiť, ak obrázok nového prezidenta nájdeme na Slovensku na stole mladého rómskeho lídra.”
The New York Times (USA), 07.11.2008
Väčšina komentárov nezávidí Barackovi Obamovi problémy v ekonomike a v medzinárodných vzťahoch, ktoré bude musieť riešiť. Nositeľ Nobelovej ceny Paul Krugman novému prezidentovi radí, aby nedal na tých, “čo mu chcú nahnať strach, len aby ako prezident nič nové neurobil. Má politický mandát a na jeho strane sú ekonomické argumenty. Jediné, čoho by sa mal báť, je strach.”
Grani (Rusko), 05. 11.2008
Fjodor Lukjanov, šéfredaktor časopisu Rossia v globalnoj politike pokladá “Obamovo víťazstvo za historický okamih a symbol toho, že Amerika je schopná znovuzrodiť vieru v seba ako svetového lídra, čo pomôže zlepšiť americký imidž v krajinách tretieho sveta. čo sa týka Ruska, ani jeden z kandidátov počas kampane neprišiel so žiadnym podstatným vyhlásením na túto tému. (…) Nová americká vláda sa bude musieť rozhodnúť, akú sú jej priority. Bude k nim patriť aj Rusko? Myslím, že áno, ale v menšej miere, než sa nám vždy zdá.”
A Vladimir Abarinov upozorňuje na úzky vzťah medzi náboženskými a liberálno-občianskymi princípmi v americkej politike: “Zákonodarcovia (…) často vychádzajú na tribúnu s bibliou v jednej ruke a s ústavou v druhej a kňazi stoja na čele hnutia za občianske práva. Obamovo víťazstvo v sebe nesie hlboký význam nielen pre Afroameričanov a nielen pre všetkých občanov USA. Amerika zas raz dala celému svetu lekciu slobody. Výsledky môžu byť grandiózne, ale aj mizivé. Skončil sa čas plamenných prejavov. Víťaz získal obrovský kredit dôvery. Podarí sa mu tento kapitál nepremárniť? Stane sa jeho vláda novou kapitolou v dejinách americkej demokracie? To dnes ešte nevie nikto, ani sám Barack Obama. Niet pochybností o tom, že do Oválnej pracovne prichádza s najlepšími úmyslami. Je však schopný splniť svoje sľuby a obstojí jeho charakter v boji s bočnými vplyvmi?”
The Guardian (Veľká Británia), 06. 11.2008
Timothy Garton Ash sa posledné tri dni pred voľbami zhováral s ľuďmi zasvätenými do washingtonských pomerov a ľuďmi z Obamovho štábu a všetko, čo sa dozvedel mu ponúklo otázku: “Má Barack Obama na to? Od všetkých som počul jednohlasný refrén: nevieme. Nevieme, pre ktoré politické riešenia sa rozhodne, nevieme, ako obsadí kľúčové funkcie, nevieme, ako sa on sám osvedčí v novej funkcii. ťažko predpovedať, či zvládne mimoriadnu zodpovednosť, ktorá z tejto funkcie vyplýva, keďže len málo prezidentských kandidátov nastupovalo s takými malými skúsenosťami vo výkonnej i legislatívnej moci. Všetci sa však zhodujú: ak bude vládnuť tak, ako viedol svoju kampaň, Amerika je v dobrých rukách. Lenže vládnuť je čosi iné ako viesť kampaň. (…) Vo funkcii prezidenta bude mať k dispozícii menej tvrdých mocenských prostriedkov, ale nikto iný na svete momentálne nemá toľko mäkkej moci. Zatiaľ, čo Bushova vláda používala vojenský šok a hrôzu v snahe nájsť zbrane masového ničenia, ktoré vôbec neexistovali, Barack Obama sám je zbraňou masovej príťažlivosti.”
National Review (USA), 07.11.2008
Nie všetky médiá sa pripájajú k masovým gratuláciám. Nesúhlasné hlasy zaznievajú napríklad v pravicovej National Review, ktorej Kathry Jean Lopez, šéfredaktorka nepokladá Obamovo víťazstvo za triumf antirasizmu, ale za dôsledok Obamovej ideológie.
Ani Mona Charen si nemyslí, že Obamovo víťazstvo dokazuje, že až teraz, štyridsaťpäť rokov po slávnom prejave Martina Luthera Kinga, je Amerika pripravená na čierneho prezidenta, a tvrdí, že na to už bola pripravená dávno, o čom svedčia dvaja bývalí čierni ministri zahraničia a a televízne hviezdy ako Oprah Winfrey. Navyše je Mona Charen znechutená z p”okrytectva, ktorým sa vyznačovala volebná kampaň, lebo Obamovi sa kvôli farbe pleti prepieklo mnohé, čo by bielym kandidátom neodpustili. V dôsledku tejto politickej rasovej psychodrámy teraz budeme mať najľavicovejšieho prezidenta v dejinách. Ostáva nám len dúfať, v jeho záujme i v záujme nás všetkých, že tieto ľavicové názory zastával len účelovo a že ako prezident Obama pochopí, že jeho úspech ho zaväzuje k tomu, aby sa posunul viac do stredu.”
A Michelle Malkin obhajuje Sarah Palinovú nielen pred útokmi liberálnymi médií, ktoré sa na ňu po volebnej porážke republikánov vrhli ako hyeny, ale vyčíta aj Johnovi McCainovi, že o jej kvalitách nedokázal presvedčiť voličov a dokonca ani svoj vlastný kampaňový štáb.
Tygodnik Powszechny (Poľsko), 05.11.2008
Skeptik Edward N. Luttwak vo Washingtone je presveděený, že Barack Obama sklame: “Ak je prezident obyčajným politikom s ľudskými chybami, sklamanie z jeho rozpočtu a jeho rozhodnutí je umiernené realizmom – tak to chodí v politike. Toto sa však v Obamovom prípade nestane. Nielenže sľúbil, že zlepší školstvo, on sľúbil, že ho zmení tak, aby všetci mali prístup ku kvalitnému vzdelaniu. Nielenže sľúbil, že zlepší zdravotníctvo, on sľúbil, že ho zmení tak, aby všetci mali prístup ku špičkovej zdravotnej starostlivosti. Tieto sľuby nie sú ťažko splniteľné – sú jednoducho nesplniteľné. Americké školy nie sú pod kontrolou Bieleho domu, ale miestnych úradov. A vzhľadom na súčasné náklady na zdravotníctvo sa musíme pripraviť skôr na škrty než na zvyšovanie investícií. Navyše nežije v najšťastnejších časoch, ale v najhorších možných časoch pre prezidenta – aktivistu. Keby bol Barack Obama zvíťazil roku 2001, keď americký rozpočet vykazoval nadbytok a keď príjmy z daní stúpali vďaka hospodárskemu rastu, bol by mohol uskutočni? množstvo sociálnych programov. Ale v súčasnej situácii, keď sa očakáva, že deficit v roku 2009 prekročí tri bilióny dolárov, vrátane sedemsto miliardovej injekcie pre Wall Street, zvýšenie výdavkov neprejde ani v Kongrese s prevahou demokratov. ”
Hospodářské Noviny (?esko), 07. 11.2008
A český vicepremiér a minister životného prostredia Martin Bursík sa vytešuje, že bude konečne môcť s Amerikou bojovať proti zmene klímy. “To není pokus o rekonstrukci snu blouznícího ekologického aktivisty, ale vize nového nejmocnějšího muže planety – nastávajícího amerického prezidenta Baracka Obamy. A to ještě zdaleka není vše. Obama hovoří o energetických standardech pro nové budovy, přísnější ochraně ovzduší a životního prostředí před kontaminací rtutí a olovem. Navíc počítá s finanční injekcí 150 miliard dolarů, která by mohla vytvořit v oblasti zelených technologií až 5 milionů nových pracovních míst. A konečně slibuje také globální energetické fórum, stejně jako ochranu pralesů a mokřadů.”