openDemocracy
(Veľká Británia), 12.02.2012
Celý svet a najmä Európska Únia krivdia Maďarsku, pretože nevedia po maďarsky a nechápu súvislosti, tvrdí George Schoepflin, bývalý profesor politológie na prestížnej London School of Economics a v súčasnosti europoslanec a poradca Viktora Orbána. Schoepflin obviňuje kritikov Maďarska, že nekriticky preberajú argumenty opozície, že nepoznajú maďarské dejiny a nechápu konfrontačný štýl miestnej politiky a nakoniec obviňuje EÚ z používania dvojakého metra a nedostatočného diferencovania medzi právnymi a politickými aspektami situácie: Právne otázky sú jasné a jednoznačné, a dá sa o nich preto rokovať a možno ich vyriešiť. Politické otázky sú hmlisté a nie je jasné, čo by maďarská vláda mala robiť. Problém ďalej sťažuje to, že kritici Maďarska raz hovoria o jednom raz o druhom. Keď Maďarsko pristane na právne pripomienky, prídu s politickými a naopak. V tomto zmysle sa pravidlá menia uprostred hry. V konečnom dôsledku tu ide o otázku, kto rozhoduje o tom, čo sú európske hodnoty: smie to robiť len ľavica alebo je potrebný širší konsenzus? Ak sa ukáže, že Maďarsko tieto hodnoty skutočne porušuje, je jedinou členskou krajinou EU, ktorej sa venuje takáto pozornosť? Ak nie, nemalo by sa podobné konanie rozbehnúť aj proti ostatným krajinám? Inak sa tu očividne používa dvojaký meter. Za všetkým týmto sa skrýva podozrenie, že Maďarsko sa tu používa len ako nástroj na odpútanie pozornosti od nedostatkov inde v členských krajinách Západnej Európy, ktoré akoby vyvážali svoje zlé svedomie smerom na východ. Ak sa toto podozrenie potvrdí, Maďarsko v tom zohralo len náhodnú úlohu. Aj ostatným krajinám hrozí, že sa stanú rovnakým terčom. Hovorí sa už o tom, že Rumunsko by mohlo byť ďalšou krajinou na zozname. Schoepflin vysvetľuje, že práve tento jednostranný prístup zapríčinil stúpajúci odpor voči EÚ a tvrdí, že nahráva do rúk extrémistom – západná kritika tak vlastne podľa neho spôsobila vzostup preferencií Jobbiku. Pozoruhodné je, že autor sa vo svojom presvedčivo formulovanom článku ani slovom nezmieňuje o konkrétnych výhradách voči nedemokratickým postupom maďarskej vlády, čím sa vlastne dopúšťa rovnakej jednostrannosti, z akej obviňuje svojich protivníkov.
Vychádza v rámci projektu Mirrors of Europe.