O čo ide v ruských voľbách? / Esej

Foto: Alexander Zemlianichenko / Associated Press

Foto: Alexander Zemlianichenko / Associated Press

Tento rok sa hemží prezidentskými voľbami. Francúzsko a v Spojené štáty čaká napínavý boj o prezidentské kreslo, zatiaľ čo v mojom rodnom Rusku takmer nikto nepochybuje o výsledku. No hoci je výsledok takmer istý, neznamená to, že nejde o veľa.

Plynulá výmena titulu z premiéra na prezidenta Putina – ktorou sa mu podarilo obísť zákonom predpísaný maximálny počet dvoch následných prezidentských období – sa západným očiam môže javiť ako samozrejmosť v zatvorenom svete kremeľskej politiky.

Inak to však vidia mnohí Rusi, ktorých urazila arogantná proklamácia perspektívy nepohnuteľnej prezidentskej moci do ďalšieho desaťročia alebo aj dlhšie. Chudobní ľudia, stredné vrstvy i tí bohatí vyšli do ulíc, rozhorčení informáciami o falšovaní a špinavých trikoch, použitých v decembrových voľbách do Dumy. Vďaka tomuto hnutiu sa zmenila rovnováha síl a rozpadol sa dávny mýtus o tom, že ľudia sa budú Putina držať v záujme stability.

Vladimir Putin odpovedal na protesty výsmechom a vyhlásil, že mu biele stužky demonštrantov pripomínajú prezervatívy. Moc však – potichu – zareagovala aj reformami. Povolila registráciu nových politických strán v budúcich vobách do Dumy a oznámila, že regionálni guvernéri už nebudú menovaní, ale volení.  Tieto opatrenia môžu v Rusku mnohé zmeniť a stať sa katalyzátorom, hoci aj nechceným, zásadnejších zmien.

Dávajú nádej, že na území celej Ruskej federácie budú zasiate semienka modernosti a že z tých najlepších a najinteligentnejších vyrastú kandidáti na verejné funkcie.

Opozícia sa dovtedy bude musieť konsolidovať do dvoch alebo troch nových strán, ktoré budú dosť silné na to, aby sa postavili proti status quo a dokázali nepadnúť do pasce Kremľa, ktorý nad množstvom súperiacich skupiniek vládne podľa hesla rozdeľuj a panuj.

No ak je toto vízia vzdialenej budúcnosti, aká je perspektíva blížiacich sa prezidentských volieb?

Dúfam, že k urnám prídu množstvá voličov a že sa moji spoluobčania dobre prizrú štyrom „kandidátom“ na volebných lístkoch, hoci mnohí z nich by boli dali prednosť iným kandidátom, ktorým nedovolili zúčastniť sa volieb.

Keď Putin naposledy kandidoval za prezidenta, získal drvivú väčšinu už v prvom kole. Uvidí sa, ako dopadne tento raz. Jedno je však isté: ak Putin bude musieť nastúpiť do druhého kola, nastane celkom iná situácia. Druhé kolo potvrdí, že zmeny, po ktorých túžime sa už začali; že môže zvíťaziť evolučný a nie revolučný princíp. Nechceme, aby sa na našich uliciach prelievala krv ako v iných krajinách, chceme však, aby sa veci zmenili. Naša generácia si musí vziať za úlohu bez občianskej vojny zmeniť paradigmu Ruska.

Pridlho už znášame, že prekvitá zneužívanie moci v ruskej politike. Musíme modernizovať ekonomiku, vybudovať skutočnú občiansku spoločnosť, skoncovať s právnym nihilizmom a vykoreniť korupciu. To všetko musíme spraviť, ak chceme zabezpečiť lepší život pre naše deti a pre deti našich detí. Musíme to tiež spraviť pre krajinu, ktorú milujeme, ak chceme, aby prosperovala a hrala užitočnú úlohu v zmenenom a meniacom sa svete.

Ak sa zamyslíme nad Arabskou jarou, uvedomíme si, že nastávajú obrovské zmeny v dohode medzi vládnucimi a ovládanými. Napriek tomu, že medzi týmito krajinami a Ruskom sú mnohé rozdiely, je tu aj istá zásadná podobnosť.

Po prvé, ľudia na celom svete, od Káhiry po Damašok, od Moskvy po Magadan chcú, aby sa k nim správali s dôstojnosťou a úctou. Po druhé, Arabská jar ukázala, že nikto nedokáže zastaviť informujúcu a mobilizujúcu moc modernej technológie. Technológia dala ľuďom nové možnosti.

Počet ľudí, ktorí v Rusku patria k vzdelaným stredným vrstvám, stále rastie a o necelých desať rokov by ich mala byť väčšina. Neprestanú sa domáhať skutočného miesta pri stole v demokratickom a pluralitnom systéme a nenechajú sa len tak odradiť.

Bolo by naivné nazdávať sa, že k tomu dôjde z jedného dňa na druhý, no je šanca, že nedeľnými voľbami sa skončí prezidentov mocenský monopol.

Nesmieme sa báť. Ak si vynútime druhé kolo volieb, posunieme našu krajinu smerom k pozitívnym zmenám. Prezidentská moc, ktorá v minulosti nikomu neskladala účty bude musieť začať načúvať ľuďom, ktorým slúži. Štát, ktorý doteraz pokladal monopolnú moc prezidenta za samozrejmosť si prestane byť istý svojou silou a začne sa správať umiernenejšie.

Politici, ktorí získajú hlasy opozície by sa mohli stať silou, s ktorou bude treba počítať, hlasom, ktorý bude formulovať doteraz ignorované myšlienky a názory. Establišment by musel začať vyjednávať s opozíciou a mohol by sa rozbehnúť proces evolučnej transformácie.

Privítal by som aj zmenu postoja západných krajín. Mali by prestať tancovať na melódiu plynovodu. Mali by mocným a jasným zjednoteným hlasom prehovoriť o skutočných demokratických reformách a uvedomiť si, že v dlhodobej perspektíve môžeme zabezpečiť uspokojenie vzájomných záujmov len vtedy, ak sa vlády prestanú skrývať za mýtus stability a dávať legitimitu režimu, ktorý klame vlastný národ – národ, ktorý sa začína prebúdzať.

Preto vás žiadam, aby ste venovali pozornosť výsledkom tohtoročných volieb. Vo Francúzsku a Spojených štátoch v prezidentských voľbách ide o výber medzi rozličnými politickými víziami. V mojej vlasti je volebný kalkul podstatne jednoduchší: zvoľte Putina v prvom kole alebo v druhom kole. Ale nenechajte sa oklamať: návrat „prezidenta“ Putina do Kremľa, či už po tom, ako zmanipuluje prvé kolo volieb alebo ak sa bude musieť zúčastniť druhého kola, vyšle do sveta signál, že skutočné politické zmeny v Rusku sú nevyhnutné. Budú vítané.

Text vyšiel v denníku The New York Times.