“Prípad Amstetten sa na prvý pohľad musí javiť nielen ako možný, ale ako priam nutný,” píše na svojej webovej stránke Elfriede Jelinek. “Rakúsko je malý svet, ktorý je vzorkou veľkého sveta. V ešte menšej amstettenskej pivnici sa koná predstavenie, vo dne aj v noci. Predstavenie nikdy kvôli ničomu neodpadne. Aj pôrody patria k behu dňa a predstavenia. (…) Nech nikto neprerastie samého seba, všetko nech zostane medzi nami, aby sa o nás v cudzine nehovorilo. Otcovo slovo radi šírime všetkými kanálmi domoviny, a radi ho sem zasa privádzame naspäť, keď už sme sa ním dosť potešili. V cudzine prosím počúvať naše slovo, počúvať Opernball a Novoročný koncert, všetko počúvať! Ale nie náš krik! Ten si prosím vôbec nevšímajte, napokon, ani my si ho nevšímame, a my to predsa musíme vedieť. Ten krik predsa neprenikne ani k susedom cez pivnicu alebo z pivnice hore do vlastného domu.”
