V centre všeobecnej pozornosti sa ocitli dve absolútne rôzne udalosti spojené s Vladimirom Putinom.
K jednej z tých udalostí ešte nedošlo a nie je známe, či dôjde. No o neexistujúcich udalostiach sa medzi ľudom diskutovalo niekedy živšie ako o tých, čo sa stali. Hovoríme, pochopiteľne, o tom, že Vladimir Putin sa postavil do čela Jednotného Ruska a že sa chystá oženiť! Sú to rôzne udalosti, ale podstatu majú tú istú.
Keď sa Vladimir Putin stal hlavou Jednotného Ruska, zďaleka nie všetci hneď pochopili, že pritom nevstúpil do strany. Fantastické kúzlo: lídrom strany je nečlen! Je to neuveriteľné. Dokonca aj ústavu museli prepísať, aby sa mohol oženiť s Jednotným Ruskom a nevstúpiť s ním do manželského zväzku (alebo naopak). Politológovia pri vysvetľovaní tejto ekvilibristiky vyslovili množstvo múdrych slov o “odstupe”, o rôznych iných výhodách takéhoto “občianskeho manželstva.” Hlavným dôvodom bolo čosi iné. Putin je Boh. Nemyslíte? Živý Boh našej doby. A vari môže byť Boh členom strany? Čo sa na jeho postavení zmenilo, odkedy má post predsedu? Veď aj tak bol predsedom, čiže viedol stranu bez toho, aby bol jej členom. Čo viedol – on ju predsa vymyslel. Čo predsedom – on je pánom Jednotného Ruska. Čím väčšmi sa táto organizácia pred ním verejne ponižuje, tým zreteľnejšie roly v tejto hre vymedzuje. On je cár a Boh a oni trasúca sa háveď bez práv. Vstúpiť do takejto organizácie, stať sa členom takej strany – to je ako keby mal byť Boh roveň hávedi. Boh nie je na Zemi, je nad zemou – vznáša sa bez toho, aby si nohy máčal v blate. Je nemysliteľné povedať o Putinovi, že je členom strany. Nie je to člen, je to Putin! Je to ako povedať o Mozartovi, že to bol rakúsky skladateľ. Aký rakúsky! Aký skladateľ! Je to Mozart! A Pelé nie je brazílsky futbalista, ale Pelé! Tak aj pre Putina je akákoľvek funkcia, pravdupovediac, nedôstojne nízka. No dobre, čo sa dá robiť, s prezidentom či premiérom sa so škrípaním zubami dá zmieriť. Ale s neobmedzenými božskými právomocami!
A práve v zmysle božského statusu Vladimira Vladimiroviča si myslím, že sa rozhodne nemôže s Alinou Kabajevovou oženiť. Nie, neupieram mu to právo – ako by som mohol. Neodsudzujem to – Bože uchovaj! Len hovorím, že nemôže.
Boh je nerozložiteľný. Boh je kompletný. Boh je pamätníkom seba samého. Milónskej Venuši nemôžu svojvoľne narásť ruky. Presne tak musí zostať nemenný aj Boh Putin. Putin, to je jeho manželka Ľudmila, ich dve dcéry, ktoré nikto voľným okom nevidel, to je labradorka Koni, ktorú videli všetci. A z tohto cielene zovšeobecneného obrazu sa nedajú vyberať či svojvoľne premiestňovať detaily.
Tu nie sme vo Francúzsku. Nemôžeme dopustiť, aby občania namiesto Putinovho plánu diskutovali (a vynášali súdy!) o jeho rozvode. Je vylúčené, aby miesto Stratégie 2020 občania študovali polonahé fotografie Kabajevovej! Boh nemôže mať polonahú ženu. Nehovoriac o takej, čo si dala urobiť plastiku poprsia. Putin nemá právo stať sa hrdinom klebetnej tlače. A ak má, tak len vďaka svojej apolónskej hrudi, zachytenej počas “náhodnej” rybačky na altajskom jazere. Smie sa diskutovať o jeho nahej hrudi, ale nie o polonahej hrudi jeho manželky. Ináč by sa stal jedným z nás. Stal by sa z neho prostý pozemšťan, človek. Ale Putin rozhodne nie je človek. Je to Boh!
Text vyšiel na stránkach internetového denníka Ježednevnyj žurnal,