Foto: Tim Graham, Getty Images
Roku 1927 Ernest Hemingway vydal zbierku poviedok zvanú Muži bez žien. Dnes, ani nie nie o sto rokov neskôr, tento názov vystihuje osud, ktorý čaká čoraz väčšiu časť ľudstva.
Podľa údajov OSN na svete žije podstatne viac mužov než žien. Priepasť medzi pohlaviami je obzvlášť výrazná v Ázii, kde žije o 100 miliónov viac mužov než žien. Táto informácia možno prekvapí ľudí na Západe, kde ženy počtom prevyšujú mužov pretože za normálnych okolností je ženská úmrtnosť vo všetkých vekových kategóriách nižšia než mužská. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Amartya Sen tomu hovorí záhada „stratených žien“ Ázie.
Táto záhada sa dá do istej miery vysvetliť ekonomicky. V mnohých spoločnostiach v Ázii sa o dievčatá starajú horšie než o chlapcov, pretože im pripisujú nižšiu ekonomickú hodnotu. Obvykle vykonávajú domáce práce a tie sa pokladajú za menej dôležité než platená práca, akú vykonávajú muži. Dievčatá sa často vydávajú veľmi mladé to ich spolu s minimálnou antikoncepciou vystavuje riziku opakovaného tehotenstva.
Keď Sen po prvý raz spočítal stratené ženy – tie, čo by tu dodnes boli, keby nebolo selektívnych potratov, vrážd novonarodených dievčatiek a ekonomickej diskriminácie – vyšlo mu 100 miliónov. Dnes je toto číslo určite vyššie. Hoci životná úroveň v ázijských krajinách prudko stúpla, priepasť medzi pohlaviami sa prehĺbila. Je to dôsledok kultúry, ktorá uprednostňuje synov pred dcérami, čo vedie k selektívnym potratom ženských plodov. Aj vďaka ultrazvukovým vyšetreniam k nim dochádza napriek tomu, že sú zakázané. Táto prax, ktorú americká feministka Mary Anne Warrenová nazvala „genderovou vraždou“, je notoricky známa zo severozápadnej Indie, no rozmohla sa aj v najľudnatejšej krajine sveta: v Číne.
Podľa Nicholasa Eberstadta, demografa z American Enterprise Institute, na svete na každých 100 dievčat pripadá približne 123 chlapcov do veku 4 rokov, čo je oveľa výraznejší nepomer než 100/106 spred 50 rokov. V provinciách Džiangži, Guangdong, Hainan a Anhui je o 30 percent viac chlapcov než dievčatiek. To znamená, že keď dnešní čínski novorodenci dospejú, musia počítať s chronickým nedostatkom potencionálnych manželiek. Čínska Akadémia sociálnych vied predpokladá, že každý piaty mladý muž bude bez nevesty. Vo vekovej skupine od 20 do 39 rokov bude o 22 miliónov viac mužov než žien. Predstavte si desať miest veľkých ako Houston, kde žijú výlučne mladí muži.
Ekonómovia zatiaľ neriešia otázku dôsledkov takého obrovského nadbytku mladých mužov. Dejiny dávajú znepokojujúcu odpoveď. Nemecký vedec Gunnar Heinsohn sa nazdáva, že európska imperiálna expanzia po roku 1500 bola dôsledkom prudkého nárastu v počte mladých mužov. Aj japonskú imperiálnu expanziu po roku 1914 spôsobil takýto nárast počtu mladých mužov, tvrdí Heinsohn. A počas studenej vojny k nastrašnejším občianskym vojnám dochádzalo v krajinách, kde stúpol počet mladých mužov – v Alžírsku, El Salvadore a Libanone. Heinsohn ďalej dáva do súvislosti s nárastom mladých ľudí aj nárast islámskeho extrémizmu, aký zaznamenali krajiny ako Afganistan, Irak a Pakistán. Politologičky Valerie Hudson a Andrea den Boer varujú, že Čína a India sa môžu stať ďalšími krajinami, predávkovanými testosterónom.
Z tejto predstavy ide hrôza. Nesmieme zabudnúť, že väčšina Hemingwayových poviedok v zbierke Muži bez žien je o násilí. Vystupujú tu gangstri, toreadori a ranení vojaci. Najslávnejšia poviedka sa volá jednoducho „Zabijaci“.
Je možné, že nastupujúca generácia ázijských mužov bez žien nájde neškodné spôsoby ako odreagovať frustrácie, ktoré ich nevyhnutne čakajú, napríklad skupinové športy či videohry. Pochybujem však o tom. Buď sa táto generácia starých mládencov stane zdrojom domácich nepokojov, či už vo forme brazílskej kriminality alebo revolúcií arabského štýlu – alebo, ako tomu bolo v Európe, začnú svoj testosterón exportovať. Už aj bez toho je v Ázii priveľa krikľavého nacionalizmu. Nečudujte sa, ak v budúcej generácii nadobudne formu mačo militarizmu ba priam imperializmu. Pozamykajte si dcéry.