Prestaňte s prefabrikovaným trúchlením: debata, ktorú treba otvoriť po berlínskom atentáte, je jednoducho debata o tom, či vôbec existovala nejaká bezpečnostná koncepcia vianočný trh na Breitscheidplatz. To, že islamistickí teroristi majú na muške vianočné trhy, sa predsa vie už dávno. A že námestie okolo Gedächtniskirche je symbolický priestor. Práve obete útoky majú nárok na to, aby sa tieto veci objasnili.
Foto: John Macdougall / AFP / Getty Images
Deň pred atentátom so tam bola, so svojím utečeneckým dieťaťom z Afganistanu. To, že ide o islamistický útok, mi došlo hneď, veď tu boli vianočné trhy už roku 2001 v Štrasburgu a teraz pred týždňom v Ludwigshafene. Títo mŕtvi a zranení nemuseli byť! Kde zostala diskusia o chýbajúcich bezpečnostných opatreniach?
Aj ja milujem ten kostol, Gedächtniskirche, s jeho modrými oknami, ktoré pripomínajú Chartres a majú nabádať k mieru. Keď som to miesto videla hodinu po, vedela som, že tomu desivému zločinu sa dalo zabrániť… Mám dosť rečí o tom, ako trúchlime a že si “svoju otvorenú spoločnosť a svoj životný štýl nenecháme vziať”. Väčšina médií ich bola plná. Kde zostala triezva sebakritika?
Na všetkých tlačovkách a vo všetkých vyhláseniach politikov sa mudruje o tom, ako sa slobodná spoločnosť nedá zabezpečiť, ako nemôžeme všetko zabarikádovať, že islamistickí teroristi, ktorým sa väčšinou hovorí len teroristi, by si inak našli iné nechránené ciele. Lenže prečo sa nehovorí presne o tomto konkrétnom prípade a prečo sa o ňom nehovorí so znalosťou veci?
To sa tí takzvaní experti a zodpovedné osoby chcú večne počúvať v rádiu a stále len vysvetľovať, ako sa nič nedalo robiť? Jeden expert na terorizmus vo Frankfurter Allgemeine si trúfol upozorniť na zlé zabezpečenie vianočného trhu vôbec, osobitne v súvislosti s dopravou. Dobre poznám to miesto, už roky. Križovatka je tam pre chodcov a námestie vždy nebezpečná.
Ako to, že tam neboli poldre, prečo nebola doprava presmerovaná alebo spomalená? Voľný prejazd pre zamorovačov CO2 je dôležitejší nech ochrana ľudí na vianočnom trhu alebo je to jednoducho ľahkomyseľnosť, lajdáctvo?
Menej smútočného tvítovania, a viac plánovania bezpečnostných opatrení.
Prečo neexistujú videozáznamy, ktoré by mohli pomôcť aspoň ľahšie vypátrať páchateľa? Prečo na mieste nebol žiadny policajt a prečo tam žiadneho nebolo vidieť ani večer predtým? Bola som tam hodinu po útoku a všeličomu som sa čudovala. Aj výzvam, aby sme zachovali rozvahu. Pretože prečo sa nediskutuje praktickejšie a cielenejšie o bezpečnostnej politike na konkrétnom mieste? Takto nedostatočne chrániť vianočný trh v centre mesta a s dôležitým chrámom proti automobilovému útoku podľa vzoru Nice, je nezodpovedné.
Menej smútočného tvítovania, a viac plánovania bezpečnostných opatrení. A u mnohých sebakritika – to by bolo namieste. Aj médiá mohla viac zaujímať bezpečnosť vianočných trhov.
Pretože napokon od naplánovaného a zmareného útoku v Štrasburgu a od nedávnych násilností v Ludwigshafene sa to už stalo stratégiou islamistov – útočiť na vianočné trhy. Vianočné trhy sú podstatnou spoločenskou, kultúrnou, identitu tvoriacou udalosťou. Náboženská zvyklosť, pre mnohých spätá s družnosťou a radosťou. V našej debate na tému bezpečnosť – sloboda – integrácia očakávam viac dôkladnosti a znalosti veci, ktorá by nepozostávala len z upokojujúcich štatistík, viď silvestrovská noc v Kolíne či násilnosti vo Freiburgu. Potrebujeme menej naháňania senzácií, ale aj menej smútočných prejavov, ktoré len prikrývajú vlastné zlyhania a sebakritickú úvahu – a to v prípadoch mnohých zodpovedných.
Keď som po atentáte bola pri Gedächtniskirche, dodatočne mi debata vedená v médiách prišla dosť zvláštna – sú to rôzne svety, plno rečníkov to miesto ani nepoznalo. Na mieste síce veľa ľudí vyťahovalo mobily, ale necítila som v tom ani žiadnu veľkú senzáciechtivosť, mimochodom, a čo ma dráždilo, ani žiadnu veľkú účasť. Len zopár metrov bolo ohradených a zopár ľudí mlčalo. Ale naokolo šiel ďalej berlínsky život ako keby nič. Mnohí skonzumovali hrôzu len ako správu z mobilu a šlo sa ďalej. Môžeme si povedať, že je to cool, a môžeme to obdivovať, ale možnože by sa Berlínčania predsa len mali trochu viac zaujímať o svoju bezpečnosť, keďže v tomto meste môže pobiehať salafistov až až, popri pravicových a ľavicových násilníkoch a antisemitoch.
Kladiem jednoduchú otázku: ako to, že kus Kantovej ulice nebol uzavretý a prinajmenšom po Nice tam nikomu nenapadlo postaviť betónový polder? Zoči voči tým zraneným a mŕtvym si to nesmieme tak úplne zľahčovať, rečniť o otvorenej spoločnosti a o tom, že sa to vraj môže stať hocikedy a hocikde.
Nepotrebujeme tíšiace, ani zahmlievacie floskule, ani zovšeobecňujúcu podozrievavosť voči utečencom a štvanie proti nim. Potrebujeme sa dôkladne pozrieť na to, kto prichádza do našej krajiny, kto koho cez internet ovláda a nasmerúva k násiliu a teroru, a na to ako zvládneme bezpečnosť, integráciu, prisťahovaleckú a utečeneckú politiku lepšie ako v uplynulom roku. Pomôže len dôkladnosť, nie trepanie!
Obete majú právo nielen na súcit a pomoc pri uzdravovaní, ale aj na pravdu o tom, že polícia, úrady, strany, médiá ich nedostatočne chránili. Pritom by sme sa mali čo učiť od izraelských bezpečnostných expertov, ako aj od izraelskej spoločnosti a od profesora Šloma Spira. V televízii – u Markusa Lanza – bol jediný jasne rozmýšľajúci. A poukázal na to, že žiadna bezpečnostná koncepcia vianočného trhu pri Gedächtniskirche neexistovala.