Už rok sa sa povráva, že medzi Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimírom Putinom kvitne chlapská láska (bromance). Aj mnohí seriózni komentátori upozorňujú na Trumpov obdiv pre Putinove čoraz autokratickejšie a neliberálne metódy vládnutia a varujú, že by ich mohol napodobňovať. Ale ani to nie je všetko.
Zdá sa, že Trump je prinajmenšom ťažko závislý na ruských peniazoch, ktoré dostáva od ľudí z Putinovho okolia. Ruka v ruke s tým ide jeho nápadná ústretovosť voči ruským zahraničnopolitickým záujmom práve v otázkach, v ktorých tieto otázky už celé roky kolidujú s americkou politikou pod vládami oboch strán. Objavuje sa čoraz viac nezanedbateľných a zásadných dôkazov, že Trumpa finančne podporujú ľudia okolo Putina a že medzi týmito dvomi mužmi existuje neskrývané spojenectvo.
Nie, ani zďaleka nepatrím k protiruským jastrabom. Dlhodobo zastávam skeptický postoj voči americkej snahe rozširovať bezpečnostné záruky na krajiny, ktoré Rusi vnímajú ako svoje ‚blízke zahraničie‘ alebo rozširovať tieto záruky a ponúkať dozor nad ruskými vzťahmi s novovzniknutými štátmi, ktoré boli po stáročia súčasťou Ruskej ríše alebo ZSSR. Nie preto, žeby mi tieto krajiny boli ľahostajné. Je to preto, lebo som presvedčený, že je treba seriózne zvážiť potenciálnu cenu takýchto politických opatrení. Pokiaľ ide o baltické krajiny, sú teraz súčasťou NATO a bezpečnostné záväzky, ktoré sme na seba vzali, musíme bezpodmienečne dodržať. V iných prípadoch však podobných záväzkov niet. Spomínam to preto, aby bolo jasné, že nespochybňujem tieto politiky z pozície niekoho, kto má záujem vyvolať konfrontáciu alebo ochladiť vzťahy s Ruskom.
Začnime od základných faktov. Do Trumpových pokladníc prúdi množstvo ruských peňazí a Trump sa nápadne zasadzuje za ruské zahraničnopolitické priority.
1. Aj keď odhliadneme od všetkých ostatných diskusií okolo Trumpových financií, v priebehu posledného roku sme zaznamenali dramatický nárast jeho zadlženia z 350 miliónov na 630 miliónov dolárov. V priebehu tohto roku sa znížili aj jeho likvidné aktíva. Všetky väčšie americké banky Trumpovi odmietli pôžičky.
2. Odkedy Trump zbankrotoval, čoraz väčšmi sa spolieha na peniaze z Ruska, ktorých zdroj sa postupne zúžil na skupinu oligarchov okolo Vladimíra Putina. Od roku 1980 Trump a jeho rodinní príslušníci podnikli množstvo ciest do Moskvy, nadväzovali tam obchodné styky a s pomocou ruských investorov skupovali majetky po celom svete. Podrobne o tom informuje článok v denníku Washington Post: „Rusi tvoria nepomerne veľkú reprezentatívnu vzorku v mnohých našich aktívach,“ povedal Trumpov syn Donald Junior r. 2008 na konferencii maklérov s nehnuteľnosťami, napísal jeden z jej účastníkov na webe eTurboNews. „Z Ruska prúdi množstvo peňazí.“
3. Dobrým príkladom je developerský projekt Trump SoHo, jedna z Trumpových najnovších investícií. Projekt bol predmetom niekoľkých súdnych procesov vďaka typicky trumpovským pokusom podviesť investorov falošnými tvrdeniami o jeho finančnom zdraví. V rámci súdneho procesu však vyšlo najavo, že projekt bol tajne financovaný z Ruska a Kazachstanu. Väčšina pozornosti sa sústredila na dvakrát väzneného ruského prisťahovalca s intenzívnymi kontaktmi na ruské zločinecké podsvetie. To však nie je najdôležitejšie. Ako píše The New York Times, tento človek, Salvatore Lauria, “sprostredkoval investíciu vo výške 50 miliónov dolárov pre projekt Trump SoHo a tri ďalšie projekty firmy Bayrock, ktorú cez Island často používajú bohatí Rusi, tešiaci sa ‚náklonnosti prezidenta Vladimíra Putina,‘ podľa žaloby, ktorú proti projektu Bayrock podal jeden z jej bývalých vysokopostavených pracovníkov.“ V brožúre firmy Bayrock pre investorov figuruje islandská firma FL Group ako „strategický partner“ spolu s Alexandrom Maškevičom, miliardárom. Toho v minulosti obvinili z korupcie v súvislosti s úplatkami od belgickej firmy, ktorá sa snažila podnikať v Kazachstane; tento prípad sa skončil dohodou bez priznania viny.
V ďalšej žalobe sa tvrdilo, že tento projekt „občas dostával nevysvetlené finančné injekcie z účtov v Kazachstane a Rusku.“
Trumpova finančná ríša je ťažko závislá na injekciách kapitálu od oligarchov a ďalších zdrojov blízkych Putinovi.
Naozaj poctivá robota. Oba články stoja za prečítanie: po tom, ako asi pred desiatimi rokmi Trump skrachoval, bolo preňho čoraz ťažšie získavať kapitál na nové investície . Ako som už spomenul, Trumpovi odmietli pôžičky všetky väčšie americké banky okrem Deutsche Bank, čo je samozrejme zahraničná banka s pobočkami v USA. Svoje finančné impérium mohol znovu postaviť na nohy a skonsolidovať len vďaka výdatnej pomoci ruského kapitálu. Prinajmenšom sa dá povedať, že Trumpova organizácia dostáva značné množstvo investičného kapitálu od ľudí z Putinovho okolia.
Trumpove daňové priznanie by zrejme ukázalo hĺbku jeho kontaktov a závislosť na ruskom kapitále, prepojenom s Putinom.
4. Ďalej je tu Paul Manafort, Trumpov údajný ‚predseda kampane‘ [symbolická funkcia, pozn. prekladateľky], ktorý de facto funguje ako jeho kampaňový šéf a hlavný poradca. Manafort pôsobil väčšinu predchádzajúceho desaťročia ako hlavný kampaňový a komunikačný poradca Viktora Janukovyča, proruského ukrajinského premiéra a neskôr prezidenta, ktorého odvolanie roku 2014 vyvolalo pretrvajúcu krízu a zástupnú vojnu na Ukrajine. Janukovič bol odjakživa verný Putinov spojenec. Manafort teraz vedie Trumpovu kampaň.
5. Trumpov zahraničnopolitický poradca pre Rusko a Európu je Carter Page, muž, ktorého celá profesionálna kariéra je spätá s investíciami v Rusku a ktorý je finančne a pracovne dlhodobo prepojený s Gazpromom. Ak neviete, čo je Gazprom, skúste si predstaviť, že takmer celá americká energetika by sa zlúčila do jednej jedinej firmy, ktorú by mal americký prezident osobne pod palcom a využíval ju ako páku a zdroj vlastných príjmov. Presne takto funguje Gazprom v ruskom politickom a ekonomickom systéme. Bez nadsádzky sa dá povedať, že človek, ktorý má také tesné väzby na najvyššej úrovni s Gazpromom ako Page, musí plne schvaľovať Putinovu politiku. A vďaka týmto väzbám Putin môže Pagea aj kedykoľvek odstaviť.
6. V priebehu minulého roka Putin naladil všetky štátne ruské médiá na Trumpovu strunu. Ako vysvetľuje Frank Foer v článku pre Slate, presne to zapadá do schémy Putinovej podpory pravicových a nacionalistických politikov v celej Európe, často spojenej s priamou či nepriamou finančnou pomocou. Niekedy ich podporuje preto, lebo títo politici presadzujú ruské politické záujmy; inokedy proste preto, lebo zasievajú semeno sváru medzi západných spojencov. Aj Trump vychvaľuje Putina nielen v abstraktnom zmysle, no často aj za jeho konkrétnu autoritársku politiku a spôsob vládnutia, čiže práve veci, ktoré mu pošramotili reputáciu vo svete.
7. A teraz sa dostávame k tomu najzaujímavejšiemu. Je to najzávažnejší dôvod, ktorý ma presvedčil, že vo vzťahu medzi Putinom a Trumpom nejde len o typické Trumpove pochybné kšefty, ale o čosi oveľa konkrétnejšie a hrozivejšie. Ako vysvetľuje Tierney Sneed (tu), dynamiku republikánskych zjazdov tradične charakterizuje boj medzi mainstreamovými kandidátmi a konzervatívnymi aktivistami o stranícky program (podobná dynamika funguje aj na zjazdoch demokratov): aktivisti sa snažia presadzovať tú najtvrdšiu ideologickú líniu, zatiaľ čo nominovaní kandidáti sa snažia otupiť jej hroty. A práve v tomto bol Trumpov zjazd netypický. Trumpov tábor stranícky program absolútne ignoroval. Aktivistom sa tak podarilo sformulovať jeden z najkonzervatívnejších programov v dejinách strany. Nie s Trumpovou podporou, ale jednoducho preto, že mu na tom vôbec nezáležalo. S jedinou výnimkou: Trumpovi ľudia použili tradičnú kombináciu nahovárania a donucovania v jednej otázke: zmenili stranícky program v otázke pomoci Ukrajine proti ruským vojenským operáciám na východe Ukrajiny. Bol som dosť skeptický voči republikánskemu volaniu po agresívnemu vyzbrojovaniu Ukrajiny proti ruskej agresii. No to, ako sa Trumpovi ľudia sústredili na túto jednu otázku – a súčasne prejavili absolútnu ľahostajnosť k všetkým ostatným bodom programu – vypovedá o mnohom.
To ešte neznamená, že Donald Trump je bábkou či plateným agentom Ruska či Putina. Ponúka sa jednoduché vysvetlenie: mnohí z jeho hlavných poradcov celé roky pracovali v blízkom okolí Putina a osvojili si jeho spôsob myslenia a priority. No rozhodne to nie je náhoda. A v kontexte takmer absolútneho nezáujmu o stranícky program, ktorého formuláciu celkom prenechali aktivistom, sa Trumpovi ľudia s maximálnym nasadením sústredili na jeden zdanlivo nepodstatný bod, ktorý je čistou náhodou v americkej politike mimoriadne dôležitý pre Putina.
K tomu prirátajme, že Trumpove najvýraznejšie zahraničnopolitické vyhlásenia sa nielenže zhodujú s Putinovými postojmi, ale že ide presne o tie postoje, ktoré sú pre Putina najdôležitejšie. Okrem Ukrajiny sem patrí napríklad aj Trumpovo tvrdenie, že v prípade ruskej invázie baltických krajín možno USA, a tým pádom ani NATO, neprídu na pomoc týmto členským štátom NATO.
Kolujú aj rozličné dohady o hackovaní a rôznych ďalších záhadách. Sú to však väčšinou špekulácie, z ktorých mnohé hraničia so konšpiratívnym myslením. Neuvádzam ich tu, lebo sa chcem sústrediť na dôveryhodné, neodškriepiteľné a verejne známe fakty. A tie samy o sebe vykresľujú jasný a mimoriadne znepokojujúci obraz.
Keby Vladimír Putin bol jednoducho výkonným riaditeľom veľkej americkej korporácie a keby do Trumpovej kampane pumpoval také množstvo peňazí a keby pri tom prejavoval toľkú ústretovosť voči Putinovmu politickému programu, už dávno by sa boli ozvali poplašné sirény. Bez nadsádzky a hyperboly. Lenže Putin nie je výkonným riaditeľom americkej firmy. Je to autokrat, vládca cudzieho štátu, ktorý zastáva čoraz nepriateľskejší postoj k Spojeným štátom a vlastní veľké zásoby atómových zbraní. O to viac by sme sa mali snažiť prísť na to ‚čo je vo veci‘, ako hovorieva Trump.
Je tu nezanedbateľné aj značné množstvo nepriamych indícií, svedčiacich o finančnom prepojení medzi Trumpom a Putinom a otvorenom spojenectve týchto dvoch mužov. Ale aj keby ste z toho nevyvodili žiadne negatívne závery, Trumpova finančná ríša je ťažko závislá na injekciách kapitálu od oligarchov a ďalších zdrojov blízkych Putinovi. A nad tým nemožno len tak mávnuť rukou alebo si to nevšímať.