Som proti tomu, aby “mešitu” postavili o dve ulice od Ground Zero.
Chcem, aby ju postavili priamo na Ground Zero.
Prečo? Lebo verím v Ameriku, ktorá sa zastáva obetí nenávisti a predsudkov. Verím v Ameriku, ktorá hlása, že každý má právo uctievať akéhokoľvek Boha, kdekoľvek sa mu zachce. A verím v Ameriku, ktorá hovorí svetu, že sme láskavý a veľkorysý národ a že keď vám banda vrahov ukradne vaše náboženstvo a používa ho ako výhovorku na to, aby zabila tritisíc duší, my vám vaše náboženstvo pomôžeme získať späť. A dáme ho na miesto, kde vám ho ukradli.
O tomto umelom spore sa už toho nahovorilo toľko, že nechcem zbytočne plýtvať časom. Ale keďže nenávidím fanatizmus a klamárov, dovoľte, aby som zrekapituloval niektoré fakty.
Ďalší pomník
Mám rád predajňu kabátov Burlington Coat Factory. Kúpil som si tam niekoľko výborných zimníkov za prijateľnú cenu. Moslimovia sa tam chodia modliť každý deň od roku 2009. Doteraz to nikomu nevadilo. Toto nemá byť „mešita“, ale komunitné centrum s tou istou modlitebnou miestnosťou, ktorá tam už je. Ale že o tom musím ľudí presviedčať, ma tak hnevá, že by som bol najradšej, keby tam postavili stojedenásťposchodovú mešitu. Bolo by to lepšie ako to, čo robili developeri s pozemkom na Ground Zero, kde donedávna bola len prázdna jama. Dodnes sa nenašli pozostatky 1 100 ľudí. Toto miesto je posvätný cintorín a pokladám za svätokrádež, že tam chcú postaviť ďalší pomník obchodovaniu. Prečo nespravili z celého pozemku spomienkový park?
Zahynuli tam ľudia a ešte dnes, po rokoch, sú tam rozsypané ich pozostatky.
Hádajte, kto pomohol moslimom toto komunitné centrum naplánovať?
Manhattanské Židovské komunitné centrum! Ich rabín je ich poradcom. Je to perfektný príklad sveta, v akom by sme všetci chceli žiť. Peter Stuyvessant, „zakladateľ“ New Yorku, chcel vyhnať prvých Židov, ktorí prišli na Manhattan. Ale Holanďania vyhlásili že nie, to je priveľa. A Stuyvessant na to povedal: „Ok, môžete tu ostať, ale nesmiete si tu postaviť synagógu. Robte si tie svoje piatkové blbosti doma. Prvú synagógu tu postavili až roku 1730.“
Imám, ktorý vedie tento projekt, je mimoriadne sympatický chlapík.
Zahanbení obyvatelia
Jedenásteho septembra zahynulo vo World Trade Center asi šesťdesiat moslimov. Stovky ich rodinných príslušníkov dodnes trúchlia a trpia. Devätnástim vrahom, ktorí ich pripravili o život, bolo jedno, kto je akého vierovyznania.
Minulý týždeň sa na prvej strane denníka New York Times objavil najsmutnejší titulok, aký som kedy čítal. „Americkí moslimovia sa pýtajú: budeme sem vôbec niekedy patriť?“ Malo by nás to zahanbiť.
V obdobiach ekonomickej krízy alebo vojny majú fašisti neuveriteľnú schopnosť rozdúchavať strach a nenávisť a navádzať robotnícku triedu, aby zo svojich problémov vinila „iných“. Nepriatelia Lincolna nahovárali chudobným Južanom, že je „katolík“. Protivníci Franklina Delano Roosevelta tvrdili, že je Žid a prezývali ho „Jewsevelt.“ Každý piaty Američan dnes verí, že Barack Obama je moslim a 41 percent republikánov neverí, že sa tu narodil.
Obviniť jednu celú skupinu z činov jedného z jej príslušníkov je protiamerické. Povedzme si to otvorene, každé náboženstvo má svojich bláznov. Neposudzujme však celé náboženstvo podľa skutkov jeho bláznov. Pokiaľ to nie sú metodisti.
Keby som jedného dňa nedajbože zahynul pri teroristickom útoku a keby ste vy alebo dáka skupina šialencov začali využívať moju smrť na ospravedlnie toho, že v mojom mene na niekoho útočíte alebo niekoho diskriminujete, sľubujem, že sa vrátim a budem vás strašiť. John Lennon mal pravdu, keď nás žiadal predstaviť si svet, kde „niet za čo zabíjať ani zomierať a kde nie je žiadne náboženstvo“.
Na pamiatku
Priatelia, záleží teraz na všetkých Američanoch, aby moslimské komunitné centrum vzniklo. Už zasa sme v situácii, keď sedemdesiat percent ľudí v tejto krajine (rovnaký počet ako tí, ktorí spočiatku boli za vojnu v Iraku) je proti tomu a chce, aby „mešitu“ presťahovali. Musíme sa proti tomu postaviť. Chcete dopustiť, aby násilníci a gauneri zas vyhrali? Nemáte už toho dosť? Kedy bude správny čas vytrhnúť Spojené štáty zo spárov nenávistníkov?
Jedenásteho septembra som stratil kolegu. Tento text píšem na jeho pamiatku.
Ten, čo hovorí o nepriateľovi / Je sám nepriateľ.
Bertolt Brecht
Text vyšiel na stránkach The Huffington Post.