Mark Zuckerberg by mal investovať svojich 45 miliárd dolárov do nápravy škody, ktorú Facebook pácha na demokraciách.
Facebook. Foto: Alec Soth / Magnum Photos
Generálny riaditeľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg oznámil, že chce darovať 45 miliárd dolárov na charitu. Istotne potrebuje poradiť, na čo má tieto peniaze použiť. Mám pre neho nasledovnú radu: nech ich použije na nápravu obrovských škôd, ktoré Facebook a iné formy sociálnych médií na celom svete napáchali na demokratickej debate a civilizovanej diskusii.
Facebook ponúka vzájomne si protirečiace verzie pravdy, pretože nikto neverí tomu, čo číta.
Kliatbe Facebooku naviac podliehajú slabé demokracie. Nedávno som sa zúčastnila stretnutia odborníkov na krajiny, ktoré sa spamätávajú z konfliktu, a všetci zúčastnení sa zhodli na jednom: ak chceme znovu vybudovať štát – akýkoľvek štát, či je to Líbya alebo Východný Timor – musíme najprv vytvoriť podmienky pre celoštátnu debatu. Vodcovia konfliktu sa musia dohodnúť prinajmenšom na tom, prečo sa vojna skončila, prečo sa rozhodli zložiť zbrane a čo bude ďalej. Potom musia túto dohodu komunikovať svojim stúpencom. To je však nie je možné, pretože neexistujú “mainstreamové” médiá, keďže Facebook ponúka vzájomne si protirečiace verzie pravdy, pretože nikto neverí tomu, čo číta. A z tohto dôvodu ani mier nie je možný.
Rovnako zraniteľné sú aj chudobné demokracie. V krajinách, kde nefungujú seriózne, nezávislé médiá, ktoré si preverujú informácie (pretože je to pridrahé, pretože internet zničil reklamný trh, pretože neliberálne vlády vyvíjajú nátlak na médiá) mizne aj možnosť viesť civilizovaný dialóg. V situácii, keď sa na internete objavujú rozličné verzie pravdy, ak sa ľudia nedokážu zhodnúť na tom, čo sa vlastne včera stalo a keď sfalšovaným, zmanipulovaným alebo lživým spravodajským webom pomáhajú davy internetových trolov, čoskoro konšpiračné teórie, či už extrémne ľavicové alebo pravicové, nadobudnú rovnakú váhu ako realita. Politici, ktorí klamú, si nájdu klaku stúpencov a tí ich podporia.
Bohaté demokracie si ešte neuvedomujú, že je to čoraz viac aj ich problém. Zakaždým, keď v Londýne či Washingtone rozprávam o tom, ako miznú faktické informácie a šíria sa internetové výmysly, dočkám sa väčšinou arogantnej odpovede: no to je naozaj hrozné pre tých ľudí v Tunisku či na Slovensku, ale “nám sa to nemôže stať”. Ale môže, a už sa to stalo: Donald Trump vyhlásil, že “tisícky” moslimov v New Jersey jasali, keď sa zrútili dvojičky v New Yorku a tisícky skutočných blogerov ho hneď v komentoch na Facebooku a inde začalo brániť. Čo na tom, že to nie je pravda: dnes už ľudia môžu žiť vo virtuálnej realite, kde sa Trumpove lži vydávajú za skrytú pravdu, ktorú mainstreamové médiá tajili masám.
Tí, čo nežijú v Trumpovom svete, si samozrejme tiež nájdu svoje možnosti. Ali Amina, tínedžera vo Virginii, tak uchvátil internetový džihád, že sa nechal “pohltiť ‘virtuálnou’ vojnou a úplne sa odtrhol od reality”. Vyslúžil si jedenásťročný trest odňatia slobody za poskytovanie materiálnej pomoci teroristickej skupine. Takéto skúsenosti sa zďaleka netýkajú iba džihádistov. Každý, kto strávi čo len trochu času v niektorom z alternatívnych svetov, ku ktorým sa môže dostať cez Twitter či Facebook, si dennodenne môže nájsť najrozličnejšie formy podobných lživých informácií v najrozličnejších jazykoch. Stačí, ak sledujete správne účty na Twitteri a dostanete sa k linkom na falošné weby a pochybné organizácie, produkujúce vymyslené štatistiky. A nájdete aj priateľov, ktorí takýmto vymysleným štatistikám veria. Ak chcete, môžete potom ďalej žiť v bubline, ktorá je absolútne odpútaná od akejkoľvek reality okrem tej, akú vytvárajú extrémne pravicoví blogeri, ľavicoví anarchisti či kremeľskí propagandisti, všetko experti na vymýšľanie tohto typu alternatívnej reality.
Mnohí z týchto vymýšľačov sledujú konkrétne politické ciele, ako napríklad zvolenie Trumpa či verbovanie dobrovoľníkov pre Islamský štát. Dezinformácie však majú navyše aj ďalekosiahy dlhodobý dopad: plodia cynizmus a apatiu. V dôsledku toho nakoniec nikto neverí ničomu. Ľuďom nevadia Putinove lži – alebo lži Vladimíra Putina či Islamského štátu – pretože už aj tak prestali veriť všetkému, čo čítajú. Svet je zaplavený takým množstvom informačných smetí, že sa nedá rozoznať, čo je pravdivé.
Nikto zatiaľ neprišiel na to, ako si poradiť s touto radikálnou zmenou, pretože málokto si vôbec chce priznať, že prichádza, a málokto rozumie jej mechanizmom. A práve tu sa otvára obrovské voľné pole pre Zuckerberga: mohol by pomôcť novinárom, vedcom, aktivistom a politikom vymyslieť, ako vrátiť realitu do verejnej debaty. Možno by sa v školách mala vyučovať “mediálna gramotnosť” alebo by sme mali skúmať psychológiu zástancov konšpiračných teórií. Zatiaľ ešte nevieme, čo zaberie, ale je najvyšší čas, aby sme na to prišli. A to je otázka za 45 miliárd dolárov.