Keď úradníci pracujú v noci, znamená to, že nastala mimoriadnu situácia. Nočné rezolúcie a odvolania, nočné prísahy… V dvorných komnatách sú zapálené svetlá. Takto to chodí v časoch štátnych prevratov, revolúcie, vojny a veľkých kríz. Aj ústavu znásilňujú v noci. Dnes ju znásilňujú, zajtra ju zavraždia. Šéf strany[1] ju nenapísal a šéf strany ju nemusí dodržiavať. Aj toto hlasovanie sa bude konať v noci.
Varšava. Foto: Richard Kalvar
Bezprávie a Nespravodlivosť prevzalo moc a keď ju raz získalo, nikdy sa jej nevzdá – môžete vykrikovať, že Poľsko riadi CBA (Centrálny protikorupčný úrad), ale to nás nezastaví![2] Tieto slová Wiesława/Jarosława či ako sa všetci tí diktátori volajú, visia nad našou krajinou ako ťažké mraky a zacláňajú slnko slobody. Ono si však stále kdesi svieti a príde čas, keď sa mraky rozprášia akoby ich nikdy nebolo. Určite ho ešte zazrieme. O niekoľko rokov či o niekoľko desiatok, no zazrieme! No aká škoda tých rokov.
Súčasný festival pohŕdania zákonmi, pošliapávania princípu neodvolateľnosti sudcov a zásady, že zákony nemajú spätnú platnosť, čiže princípov, bez dodržiavania ktorých nefunguje deľba na tri piliere moci a podkopávajú sa základy právneho štátu, vyznačuje koniec štvrťstoročného obdobia dejín Poľska, kedy sme horko-ťažko, no hrdo praktizovali ústavnú demokraciu.
Nestihli sme však v našej spoločnosti zakoreniť hlbšiu ústavnú kultúru, dozor nad školami sme prenechali katolíckej cirkvi a agoru poľského spoločenského života sme nechali denne zadymovať kadidlami nacionalizmu a klerikalizmu. A dočkali sme sa – Poľsko sa ocitlo v rukách populistov, čo neberú ohľad na nikoho, cynicky využívajú ľudskú ľahkovernosť, nacionalistické impulzy, xenofobické resentimenty a pobožnosť ľudu. Dvadsaťpäť rokov sme držali v rukách západnú politickú civilizáciu – ako ten zlatý roh v ruke. Stratili sme ho v lese. Vraciame sa do Poľskej ľudovej republiky, do medzivojnovej druhej republiky… Naša vina, naša vina, naša preveľká vina! Hoci aj tak si môžeme blahoželať – medzivojnová demokracia koniec-koncov vydržala pekných pár rokov.
Obdobie, keď sme boli časťou Západu sa neodvolateľne skončilo, tak ako sa za svitania končí krásny sen a treba sa zmieriť s pochmúrnou realitou daždivého rána.
Ťažké časy sa len začínajú. Dnes sa môžeme rozlúčiť s Ústavným súdom, s nezávislou prokuratúrou, nezávislými súdmi, s Komisiou pre finančný dozor, s verejnoprávnymi médiami, autonómiou vysokého školstva, vyrovnaným rozpočtom a ďalšími atribútmi systému liberálnej demokracie. Neprejde rok, možno dva, kým spravovanie všetky sfér verejnej moci prevezme vedenie straníckeho aparátu. Od diktatúry však už niet cesty späť. Obdobie, keď sme boli „časťou Západu“ sa neodvolateľne skončilo, tak ako sa za svitania končí krásny sen a treba sa zmieriť s pochmúrnou realitou daždivého rána.
Pád poľskej demokracie prichádza v osudnej chvíli. Spoločenstvu európskych demokracií hrozí rozpad. Východná Európa, najmä pričinením Maďarska a Poľska sa zas oddeľuje od Západu a znovu sa stáva pohraničím – cudzím a nehostinným územím, zakliesneným medzi dvomi mocnosťami. Západ pred 25 rokmi prijal romantickú výzvu integrovať toto územie imperiálneho pohraničia, kváreného dejinami do euroatlantického spoločenstva slobodného sveta. A hoci to nevyzeralo zle, skončilo sa to veľkým sklamaním. Teraz, keď sa Európska únia trasie v základoch, nemôžeme počítať s tým, že Západ, ktorý sme sklamali, sa o nás postará. Recidíva nacionalizmu, cynický a nepriateľský postoj k Európskej únii a to, že naša časť kontinentu sa odvrátila od demokracie, nevyhnutne spôsobí, že Európa, ohrozená terorizmom, sa od nás odpúta.
Skončí sa pre nás Európa bez pohraničných kontrol, perspektíva spoločnej meny či otvorený pracovný trh. To všetko odíde rovnako rýchlo ako to prišlo. O pár rokov zabudneme, že existuje akási „únia“. Roku 2020 dostaneme posledné sľúbené peniaze a potvrdenie o rozvode. Ibaže by sa nám dovtedy podarilo zhodiť diktatúru.
Návrat k demokracii, žiaľ, nebude ľahký. Pre nepriateľov bude ľahké zmanipulovať udalosti tak, aby sa čo najdlhšie udržala diktatúra, ktorá nás oslabuje na medzinárodnej aréne a ničí zvnútra. Takéto nástroje drží v rukách Rusko, ktoré musí mať obrovskú radosť z našej Veľkej Dobrej Premeny. A majú ich v rukách aj teroristi. Ak Rusko bude vyhrocovať konflikty s Poľskom, iba tým upevní moc Kaczyńského. Rovnaký dopad budú mať aj prípadné teroristické útoky.
Toho posledného sa bojím najviac. Keď spoznáme hrôzu, v akej už celé roky žijú spoločnosti Západnej Európy, stíhané útokmi teroristov, začne sa pre nás nová etapa politického dozrievania. Pocítime, čo to znamená zdieľať spoločný osud s inými národmi a čím sú dejiny, v rukách ktorých sme hračkou. A keď do ulíc našich miest vypochoduje Macierewiczovo vojsko a milícia bude brániť našu vlasť, bolestne pocítime svoju samotu a hrdlo nám stisne hrôza.
Ale možno sa nič z toho nestane! Možno ešte nie je všetko stratené a ukáže sa, že čierne scenáre, rodiace sa v hlavách suchárov ako ja, sú značne prehnané! Našu budúcnosť vidím čierno, no viem si tiež predstaviť, že som len vystrašený hlupák.