Nedovoľme pravicovým hejterom využiť útoky na to, aby útočili na utečencov, ak nechceme urobiť povôli teroristom.
Dominique Faget / AFP / Getty Images ·
Francúzsko postihol teroristický útok brutálny rovnako ako je brutálny a barbarský Islamský štát. Zatvorené hranice, výnimočný stav, vojsko na uliciach – čosi také Francúzsko ešte vo svojich povojnových dejinách nezažilo. K takémuto útoku nedošlo dokonca ani počas Alžírskej vojny.
Vo chvíli, keď píšem tieto slová, sa útoky v Paríži ešte neskončili. O niekoľko hodín väčšina otáznikov určite zmizne.
Pod vplyvom emócií sa ľahko prstom ukazuje na vinníkov. Už padajú prvé obvinenia voči utečencom, v sociálnych médiách sa správy z Francúzska prepletajú s zvráteným triumfom pravice, ktorá využíva tento strašný teror ako dôkaz svojich teórií.
Práve v týchto hodinách je treba zdôrazniť, že utečenci sú obete, nie zdroj terorizmu.
Najpočetnejšími obeťami islamského terorizmu vždy boli – a naďalej sú – moslimovia. Utečenci utekajú práve pred teroristami. Možno práve pred takými istými, ako boli parížski vrahovia.
Nacionalisti a iní hejteri, ktorí využívajú tému utečencov na pestovanie svojej politiky strachu, budú teraz nahovárať svojim poľským, českým, slovenským či maďarským voličom, že práve našli empirické opodstatnenie svojich názorov.
No fóbia by nebola fóbiou, keby pre ňu neexistovalo racionálne odôvodnenie.
Hejteri sú nielen nemorálni, ale aj nebezpeční, pretože sťažujú realizovanie efektívnej bezpečnostnej politiky, akú od štátu očakávajú občania. Štát, ktorý by sa riadil fóbiami, by sa správal nezodpovedne. Stačí spomenúť vojnu v Iraku ako dôsledok politiky strachu. Ak podľahneme politike strachu, ublížime iným aj samým sebe. Zachováme sa nielen nemorálne, ale aj nepragmaticky. S politikou strachu ešte nikto nikdy dobre nepochodil.
Svet sa už dlhší čas vyrovnáva s hrozbou terorizmu. Prekonať ju môže len premyslená politika, postavená na medzinárodnej spolupráci, kde bezodkladný boj s hrozbami sprevádza dlhodobý plán ekonomickej a politickej stabilizácie v regiónoch, ktoré zastávajú konfrontačný postoj k Západu.
Unáhlené reakcie, ktoré sa končia zničením štátov, masou utečencov, obetí a miliardami zbytočne vyhodených dolárov vyvolávajú ďalšie, ešte väčšie hrozby.
Bez takejto politiky by neexistoval Islamský štát a možno by nedošlo k útokom v Paríži.