Edwarda Lucasa chytá hrôza z toho, ako Západ podceňuje hrozbu, ktorá prichádza
z Ruska.
Foto: Sergei Karpukhin / Reuters
Nie je dobré panikáriť, ale o nič lepšie nie je utešovať sa ilúziami, čo Západ robí už celé desaťročia vždy, keď ide o Rusko. Preto by sme sa mali zamyslieť nad tým, ako bude svet vyzerať, ak my prehráme a Vladimír Putin dosiahne to, po čom túži.
Po prvé, ak sme preniesli celú ťarchu krízy na najslabšieho spojenca, Ukrajinu, nesmieme sa čudovať, ak sa pod tou ťarchou skôr či neskôr zosype. Obyvateľstvo, utrápené vojnou, sa vzbúri proti tvrdým reformám. Rusko získa Ukrajinu. Európa bude mať do činenia so zničeným štátom, v ktorom bude prekvitať násilie a extrémizmus a kde obyvateľstvo bude hladovať. Do Európy začnú prúdiť utečenci a kriminálne elementy.
Rusko, inšpirované týmto úspechom, upriami pohľad na Pobaltie. Reakciu NATO si overí niekoľkými provokáciami, ktoré nebudú stačiť na to, aby sa musel uplatniť Článok 5 stanov Aliancie, čím názorne ukáže, že NATO nepríde na pomoc Estóncom, Lotyšom ani Litovcom, ak tam Rusko vyvolá nepokoje, spustí propagandu a siahne po násilí či energetickom vydieraní. To podlomí bojový duch občanov, čo zas spôsobí zmenu režimu v jednej z troch krajín (tento proces budú riadiť agenti kremeľského vplyvu, ktorí infiltrujú politickú sféru a štátne inštitúcie). NATO sa ocitne v slepej uličke. Veď nová vláda, dajme tomu v Lotyšsku, sa dostala k moci ústavnou cestou. čo má teraz robiť Aliancia – vtrhnúť tam?
Symbolická porážka roztrhá povesť NATO na úbohé franforce.
Spočiatku sa bude zdať, že sa nič vážne nedeje. Na rozdiel od roku 1940 Kremeľ nebude stavať vojenské základne, ani vyžadovať, aby sa konali referendá o pripojení k Rusku. Niekoľko známejších prívržencov Západu šikovne odpracú z vedenia tajných služieb, sféry obrany a súdnictva. Médiá sa dostanú pod kontrolu. Podaktorí emigrujú. Upravia sa jazykové zákony a zákony o štátnom občianstve.
Ale v skutočnosti sa zmení všetko. Symbolická porážka roztrhá povesť NATO na úbohé franforce. Rusko nepotrebuje okamžité víťazstvo v pobaltských krajinách: stačí mu, ak dokáže, že kolektívny bezpečnostný systém nefunguje. Rusko uvedie svoje atómové zbrane do stavu vojenskej pohotovosti a bude pravidelne organizovať vojenské cvičenia. Pre znížené rozpočty na obranu a skeptický postoj občanov sa európske vlády, otriasané ekonomickou a politickou krízou (ktorú možno zapríčiní odchod Grécka či Veľkej Británie z EÚ) nezmôžu proti Rusku na odpor. Korunu všetkému nasadia Spojené štáty, keď prehlásia, že sa nenechajú vtiahnuť do tretej svetovej vojny, len aby obránili Európu, ak sa Európa nechce brániť sama.
V tejto situácii sa európske vlády budú snažiť uzatvoriť samostatné dohody s Ruskom. To im ponúkne veľmi lákavo pôsobiace podmienky: dlhodobé zmluvy na dodávky ropy so zľavou, namiesto nadvlády zdiskreditovanej Európskej únie, záruky pre zahraničných investorov, spoľahlivé finančné transakcie, založené na nových a utajovaných pravidlách, úzka spolupráca v oblasti bezpečnosti, najmä v boji proti terorizmu. Rusko dostane všetko, čo si bude žiadať za odmenu – záruky nezasahovania do jeho vnútorných záležitostí, vrátane vydávania osôb, ktorých ruská vláda vyhlási za extrémistov (niektorým šťastlivcom sa podarí utiecť do Ameriky).
Podmienky týchto bilaterálnych dohôd budú, samozrejme, oveľa horšie ako tie, aké by mohla Európa vyjednať, keby postupovala jednotne. Združenie 500 miliónov ľudí s HDP vo výške 20 triliónov dolárov by bolo evidentne silnejšie než krajina so 140 miliónmi obyvateľov a ekonomikou vo výške 2 triliónov dolárov. No všetky snahy spoločne vystupovať počas rokovaní zlyhajú.
V tomto novom bipolárnom svete sa Rusko stane obrovskou veľmocou. Naďalej sa bude zdvorilo správať k veľkým štátom, no bez výčitiek svedomia bude utláčať menšie krajiny. Amerika po vzájomnej dohode stiahne svoje vojská z Európy. NATO neprestane existovať, no stane sa z neho len fórum pre vojenskú spoluprácu s Ruskom.
Takto teda bude svet vyzerať, ak prehráme.
Ešte to nie je nevyhnutné, no je to reálnejšia hrozba, než sa nazdávate.