Foto: Reuters
Kremeľ okamžite začal hľadať ospravedlnenia. Ich hlavným motívom je: bola to provokácia, čiže pre nás to nie je výhodné, my nie sme spoluvinní z vraždy Borisa Nemcova. To isté hovorili aj po zavraždení Anny Politkovskej: jej smrť nám spôsobuje viac nepríjemností ako jej život. Ihneď sa snažia odvrátiť podozrenie od seba samých.
Annu Politkovskú zavraždili na narodeniny Vladimíra Putina a Borisa Nemcova v deň zrodu nového militaristického sviatku – Dňa špeciálnych operácií. Oslávili ho.
Politická vražda niekoľko sto metrov od Kremľa je samozrejme prejavom absolútneho presvedčenia o vlastnej beztrestnosti. Celé územie, susediace s Kremľom, je pod kontrolou jednotiek FSO, pod dohľadom bezpečnostných kamier, hliadkujú tam špeciálne služby a polícia. Na takomto mieste vraždu mohli naplánovať len ľudia, ktorí sú si istí o svojou bezpečnosťou.
Vrahovia sa viezli autom po Veľkom moskvoreckom moste od Kremľa smerom na Zamoskvorečie. Zo strany Kremľa majú autá len len dve prístupové cesty na most: cez Vasiljevskij spusk a Varvarku. Obe cesty pretínajú južnú stranu červeného námestia, kde sa obvykle vyskytuje viac videokamier, polície a ochrankárov než chodcov. V celej Moskve nenájdete menej vhodné miesto pre vraždu. Vybrali si ho presne preto, aby predviedli svoju nezraniteľnosť.
Sergej Mitrochin vyzval prezidenta Putina, aby záležitosť vzal pod osobnú kontrolu. Túto prosbu si mohol ušetriť. Niet najmenšej pochybnosti o tom, že celú záležitosť má už dávno pod kontrolou. Od samého začiatku. Zbor oficiálnych a neoficiálnych kremeľských propagandistov už začal na plné obrátky chŕlil verziu, podľa ktorej je za vraždou žiarlivosť a zlé osobné vzťahy. Tí najmenej oficiálni hlbokomyseľne odvádzajú podozrenie od Putina, pretože je to pre neho politicky nevýhodné.
A čím hlasnejšie sa ozýva tento zbor, tým je istejšie, že k tomu nemohlo dôjsť bez priamych inštrukcií vládnucej moci. Rovnako ako k tomu nemohlo dôjsť v prípade vraždy Jerzyho Popieluszka, Georgija Gongadze a iných známych protivníkov despotických režimov.
Text vyšiel na stránkach Ježednevneho žurnalu.
A tu je fotoreporáž Jevgenija Fedľmana z Novoj Gazety.
