Foto: Odd Andersen / AFP / Getty Images
V prvej chvíli sme ho nespoznali. Schudol takmer desať kíl a ledva sa držal na nohách. V tvári bol žltý ako zrelý citrón a šaty mal zašpinené, akoby práve vyliezol z hrobu. Žeby to skutočne bol náš priateľ Mohammad?
Týždeň predtým tridsaťročného lekárnika Mohammada (meno je vymyslené) na predmestí Aleppa uniesol Islamský štát. Väčšina jeho známych už nepočítala s tým, že ho ešte uvidí živého. Koho raz IS uväzní, ten sa živý von nedostane, najmä ak ho obvinia zo sekularizmu, hovorí jeho priateľ Rand. Mohammad je pobožný moslim, ale pre IS je proste sekularistom každý, kto sa proti nim odváži postaviť.
Paradox je v tom, že zatiaľ čo v očiach Islamského štátu je Mohammad nebezpečný sekularista, Západ ho vníma ako nebezpečného islamistu. Keď Islamský štát dobyl niektoré predmestia Aleppa, Mohammad a mnohí ďalší zdravotníci sa rozhodli neopustiť svoje mesto, ale ostať doma a naďalej pomáhať ľuďom, napriek riziku a osobným obetiam, ktoré si to vyžaduje. Teraz ich však všade inde považujú za teroristov z toho jednoduchého dôvodu, že prichádzajú z územia, okupovaného Islamským štátom. Pred mesiacom Mohammada so skupinou lekárov nepustili do Turecka, hoci mali platné pasy. Pohraničiar im povedal, aby sa vrátili do svojho Islamského štátu.
Mohammad má svojim spôsobom šťastie. Nielenže sa mu podarilo utiecť z väzenia islamistov, ale nemusí ani cestovať do zahraničia, kde by sa k nemu celý svet správal ako k teroristovi, až kým by nepreukázal svoju nevinu. Pre Američanov ste všetci teroristi, vysvetlila mi včera banková úradníčka v tureckom meste Gaziantepe nový zákaz posielať doláre na bankové účty v Sýrii.
Aspoň si dala tú námahu a poskytla mi vysvetlenie. Vlani v lete mi zatelefonovali z amerického konzulátu v Istanbule a oznámili mi, že zrušili moje dvojročné vízum. Údajne nemali povolenie uviesť svoje dôvody. V priebehu minulého roka som dva razy navštívila Spojené štáty v mene organizácie, ktorá je zaregistrovaná v USA – mám medzinárodný novinársky preukaz, platné britské vízum a dlhší čas spolupracujem s BBC: nič z toho ma nezbavilo podozrenia, že som potencionálna teroristka. Známa, ktorá pracuje v Spojených štátoch, mi povedala, že by som sa zrejme nestretla s podobnými problémami, keby som žila v Turecku. Ale žiješ v Sýrii, takže asi budeš nejaký zločinec.
Som teroristka, ktorej záleží na živote, no napriek tomu sa rozhodla dennodenne čeliť smrti v mene slobody a ľudských práv.
Keď som v decembri pristála na londýnskom letisku Heathrow, do lietadla nastúpili policajti a vyvolali ženu s arabsky znejúcim menom. V panike som začala vymazávať z telefónu fotky, na ktorých som bola bez závoja. Až po niekoľkých sekundách som si uvedomila, že nie som na kontrolnom stanovisku Islamského štátu v Sýrii. Rýchlo som zatvorila fotogalériu a začala vymazávať vlastenecké piesne, pre prípad, žeby by ich islamský obsah mohol vyvolať podozrenie, že som teroristka. Až potom som sa spamätala: meno, ktoré vyvolali, patrilo niekomu inému. Neskôr, v budove letiska, som sa rozplakala.
Ale čo ak majú pravdu, čo ak som skutočne teroristka? Teroristka, ktorá sa rozhodla vzdať práce ako rozhlasová novinárka v uznávanom médiu a vrátila sa domov pomáhať ľuďom, na ktorých útočia Assadove sudové bomby. Som teroristka, ktorej záleží na živote, no napriek tomu sa rozhodla dennodenne čeliť smrti v mene slobody a ľudských práv.
Islamisti držia vo väzeniach sedem mojich priateľov, uniesli ich oveľa skôr než si svet začal túto teroristickú skupinu všímať. Ďalší priatelia mi zahynuli v bojoch proti Islamskému štátu v januári 2014, keď sa snažili vyhnať teroristov z provincií Edlib a Aleppo. Aba Younisa, láskavého lekára z nemocnice Bustan al-Qasr popravili roku 2013 spolu so štyridsiatimi ďalšími v aleppskej očnej nemocnici, keď si ju Islamský štát zabral ako základňu. A potom sú tu mnohí ďalší dobrí priatelia, ktorých umučili v Assadových väzniciach za boj proti jeho tyranii.
Odkedy je naše mesto rozdelené na znepriatelené vojenské tábory, hrôza prichádza aj z nebies nad našimi hlavami. Počas bombardovania jednotkami západnej koalície nedávno zahynul môj jedenásťročný príbuzný. Bolo to v Ein Shibe, predmestí mesta Edlib. Ahmad pred rokom stratil otca, a tak spolu so svojou sestrou žili u starého otca, vysokopostaveného člena džihádistickej organizácie al-Nusra Front. Od začiatku koaličného bombardovania sa k Islamskému štátu pripojilo 35 bojovníkov z Aleppa a dva veľké batalióny z Edlibu.
V rámci geopolitických naťahovačiek a obáv, že sa džihádisti môžu vrátiť do Európy a zasiať tu teror, sa zabúda na príbehy obyčajných Sýrčanov: najprv ich likvidoval diktátor, ktorý chcel zabiť každého, kto ho nepodporoval, potom zahraniční džihádisti, ktorí prišli z celého sveta okupovať našu krajinu a teraz ich odpisujú ako civilné straty koaličného bombardovania. A nám hovoríte teroristi?
Text vyšiel v denníku The Guardian.
Foto: Odd Andersen / AFP / Getty Images