openDemocracy (Veľká Británia), 07.08.2009
Lira Walejewa rozpráva o živote v Nižnom Novgorode v čase krízy. “Automobilka Gorki beží so skrátenou pracovnou dobou, matky varujú deti pred mužmi, ktorí majú živiť hladné krky a sú schopní všetkého: Už sa nezaoberáme len druhoradými finančnými otázkami – myslím, že ľudia už nerozmýšľajú o budúcnosti s takým strachom ako predtým. Niektorí zmenia miesto, iní začnú remeselníči? aj doma, alebo začnú chovať hospodárske zvieratá. A ešte stále sa nakupuje na úver. V minulom roku pracovalo viac tehotných žien ako kedykoľvek predtým. A moji priatelia sa jeden za druhým sobášia.”
James R. Mensch premýšľa o súvislosti medzi verejnou slepotou, vylučovaním zo spoločnosti a násilím. “Ako príklad pripomína smrť ôsmich novinárov v jednej kečuánskej dedine v Peru: armáda práve vyhnala teroristov zo Svietiaceho chodníka a rozhlásila, že zabije všetkých cudzincov, ktorí by prišli pešo. O tri dni neskôr, 26. januára 1983, prišli do dediny reportéri. Po márnych pokusoch vysvetliť, kto a čo sú, a zúfalých prosbách, aby ich odviedli na políciu, ich pozabíjali. Podľa správ bolo zabíjanie kruté. Miestni nemali dosť zbraní, tak použili poľnohospodárske náradie. Netrvalo to však viac ako tridsať minút.”