Foto: Vasily Fedosenko/ Reuters
Umierať za Gdańsk – táto veta symbolizuje postoj západných krajín voči vojne, ktorá vypukla pred sedemdesiatimi piatimi rokmi. Trikrát dali Francúzsko a Veľká Británia zelenú nemeckému diktátorovi. Ani Anschluss, ani okupácia Sudet, ani rozbitie Československa nespôsobilo Hitlerovi a jeho štátu vážnejšie následky. A keď 1. septembra 1939 – ako logické pokračovanie paktu Molotov-Ribbentrop – v Gdańsku zazneli prvé výstrely, západné mocnosti sa zmohli len na čudnú vojnu, drôle de guerre. Tým dali Hitlerovi zelenú po štvrtýkrát, v nádeji, že si tým, za cenu Gdańska, uchránia vlastné života. Nasledujúcim okupovaným hlavným mestom bol Paríž a zanedlho začali bomby padať na Londýn. Až vtedy sa začalo kričať Stop! a Nikdy viac!.
Sebecká a krátkozraká politika Európanov voči agresorovi sa nesmie zopakovať. Nedávny vývoj situácie vo svete a náhly nárast napätia však čudne pripomínajú rok 1939. Rusko, štát – agresor, zabral časť územia svojho menšieho suseda, Krym. Armáda a špeciálne služby prezidenta Putina, ktoré takmer inkognito operujú na východe Ukrajiny, podporujú skupiny terorizujúce miestne obyvateľstvo a otvorene sa vyhrážajú inváziou.
V porovnaní s rokom 1939 je tu nový prvok: v posledných rokoch sa agresorovi darilo vtiahnuť na orbitálnu dráhu svojich záujmov množstvo politikov a biznismenov, jeho západní partneri sú stále presvedčení o jeho ľudskej tvári. Sformovala sa loby, ktorá ovplyvnila a naďalej ovplyvňuje politiku v mnohých krajinách. Túto politiku charakterizuje heslo Najprv Rusko, ba dokonca Len Rusko.
Vyzývame našich európskych spoluobčanov a na ich vlády:
1. François Hollande, prezident Francúzskej republiky a jeho vláda sa snažia urobiť krok, ktorý by bol ešte horší než pasivita Francúzska roku 1939. V nasledujúcich rokoch sa Francúzsko zrejme stane jedinou európskou krajinou, ktorá bude agresorovi pomáhať: mieni dodať Putinovmu Rusku dve zbrusu nove vrtuľníkove výsadkové lode Mistral. Spolupráca v tejto veci sa začala roku 2010, a už vtedy vyvolala množstvo protestov. Prezident Nicolas Sarkozy zakaždým uzavrel debatu tým, že Studená vojna sa skončila. Teraz dochádza k skutočnej vojne. Viacerí politici a Bernard-Henri Lévy navrhujú, aby Francúzsko tieto stroje predalo NATO alebo Európskej únii. Ak prezident Hollande nezmení názor, občania Európy by ho mali presvedčiť bojkotom francúzskych výrobkov.
2. Spolková republika Nemecko je od roku 1982 závislá a čoraz závislejšia od dovozu ruského plynu. Poľskí intelektuáli ako Czeslaw Milosz a Leszek Kolakowski už vtedy varovali pred budovaním nových plynovodov, pretože v nich videli potenciálne nástroje vydierania Európy. Prezidenti Poľskej republiky od Aleksandra Kwasniewskeho po Lecha Kaczynského tiež niekoľkokrát pred týmito plynovodmi vystríhali. No nemeckí politici, či už pre slávny nemecký komplex viny, či vo viere v ruský hospodársky zázrak a v nádeji, že z neho budú profitovať, si spoluprácu s ruskou mocou cenili. Pritom – zrejme nevedomky – pokračovali v neblahej nemeckej tradícii debatovať na východe len s jediným partnerom – Ruskom. V posledných rokoch v Nemecku vzniká čoraz viac spoločností vo vlastníctve ruského štátu alebo jeho oligarchov, či už z oblasti energetických zdrojov, futbalu alebo turistického ruchu. Nemecko musí zastaviť tento typ závislosti, ktorá vždy zakrýva politický nátlak.
3. Všetci Európania a každá krajina zvlášť by sa mali angažovať v aktivitách na podporu Ukrajiny. Stovky utečencov z východných oblastí Ukrajiny a Krymu potrebujú humanitárnu pomoc. Ukrajinskú ekonomiku roky devastoval drakonický kontrakt s Gazpromom, ktorý má monopol na energetické zdroje, a Ukrajine, svojmu najnúdzovejšiemu zákazníkovi dával najvyššie možné ceny. Ukrajinská ekonomika súrne potrebuje pomoc, nových obchodných partnerov a nových investorov. Oblasti kultúry, médií a občianskych iniciatív, ktoré hýria dynamikou a neobyčajne bohatým životom, takisto potrebujú podporu.
4. Európska únia po mnoho rokov jasne dávala Ukrajine najavo, že nemá šancu stať sa jej členom, či získať čokoľvek viac než symbolickú pomoc. Politika východného partnerstva na tom mnoho nezmenila. Vzniká otázka, či toto riešenie nebolo považované za menšie zlo. Nech je to akokoľvek, odhodlanosťou ukrajinských demokratov všetky tieto otázky zo dňa na deň nadobudli novú dynamiku. Po prvýkrát v dejinách občania jednej krajiny umierali s európskymi zástavami v rukách. Ak teraz Európa neprejaví s nimi nijakú solidaritu, bude to znamenať, že ideály slobody a bratstva, dedičstvo Francúzskej revolúcie, už nič neznamenajú.
Ukrajina má právo brániť tak svoje územie a svojich občanov a odpovedať na vonkajšiu represiu využitím politických síl a svojej armády vrátane regiónov susediacich s Ruskom. Napokon, od roku 1991, vládol v celej krajine aj v regióne Donecka stabilný mier. Nebol tam násilný konflikt, ani konflikt v otázke práv národných menšín. Vladimir Putin, ktorý vypustil démonov vojny a skúša tento typ vojny, premenil Ukrajinu na vojenský výcvikový priestor podľa vzoru španielskej Občianskej vojny, v ktorej fašisti s podporou Hitlerovho Nemecka zaútočili na mladú republiku. Tí, čo dnes nepovedia Putinovi No pasarán! (Neprejdú!), sa vysmievajú Európskej únii a jej hodnotám a dávajú súhlas s destabilizáciou svetového poriadku.
Nikto nevie, kto bude v Rusku vládnuť o tri roky. Nie je jasné, čo sa stane s jeho súčasnou vládnucou elitou, ktorá dnes vedie zvrátenú politiku, proti záujmom svojich vlastných ľudí. No jedno je jasné: tí, čo pokračujú, akoby nič, riskujú, že budú hynúť ďalšie tisíce Ukrajincov, Rusov, riskujú exodus stoviek a tisícok nových utečencov, ako aj ďalšie imperialistické útoky Ruska voči ďalším krajinám. Včera Gdańsk, dnes Doneck: nesmieme akceptovať, že v Európe je a v nasledujúcich rokoch bude otvorená krvácajúca rana.
Gdańsk, 1. september 2014
Podpísaní:
Władysław Bartoszewski
Jacek Dehnel
Inga Iwasiów
Ignacy Karpowicz
Wojciech Kuczok
Dorota Maslowska
Zbigniew Mentzel
Janusz Rudnicki
Piotr Sommer
Andrzej Stasiuk
Olga Tokarczuk
Eugeniusz Tkaczyszyn-Dycki
Magdalena Tulli
Agata Tuszyńska
Szczepan Twardoch
Andrzej Wajda
Kazimierz Wóycicki
Krystyna Zachwatowicz