Foto: Erin Hull / The Coloradoan via Associated Press
Kým trvala globalizácia, mohli sme si rozprávať krásnu rozprávku o našej budúcnosti. Svet je prepojený, a tak permanentne nielen bohatne, ale je zároveň aj čoraz mierumilovnejší. Vďaka technológiám medzinárodného kapitalizmu outsourcingu, insourcingu, offshoringu je svetový biznis ziskovejší, ale najmä: ľudia menej rozhádaní. Hráme online šach s Indmi, a tým pádom sa nám začínajú viac podobať na nás. Kupujeme softvér od Číňanov, takže už nikdy s nimi nebudeme viesť vojnu. A ešte lepšie je, že keď spolu začali obchodovať aj India a Čína, už nebudú nikdy medzi sebou bojovať.
Možnože by sme si mali väčšmi všímať tieto politicky motivované bojkoty, sú totiž avízom toho, čo má prísť.
Na vrchole tejto optimistickej vlny sa často spomínala McDonaldovská teória medzinárodných vzťahov. Jej hlavná téza bola, že ani jedna krajina, v ktorej je McDonald’s, nevstúpi do vojny s inou krajinou, v ktorej je McDonald’s, pretože na to, aby ste mali McDonald’s, musí byť vaša krajina starostlivo integrovaná do globálnej ekonomiky, a ak ste raz integrovaní do globálnej ekonomiky, nikdy by ste nenapadli inú krajinu, ktorá do nej patrí. Táto McPeace teória padla – doslova – keď Spojené štáty začali bombardovať Belehrad, mesto, ktoré roku 1988 ako prvé v celom ex-komunistickom bloku otvorilo reštauráciu McDonald’s. Ale nádej, že by to mohlo platiť, akosi vydržala.
Myslím, že tento týždeň, keď Rusko, krajina s vyše 400 McDonaldmi, zúrivo útočí na Ukrajinu, krajinu s vyše sedemdesiatimi McDonaldmi, už môžeme oficiálne vyhlásiť teóriu McPeace za neplatnú a nulitnú. Je pravda, že budúcnosť McDonaldov v Rusku, ktorá kedysi vyzerala tak žiarivo – pamätáte na dlhé rady v Moskve na Big Macky? – už beztak dosť vybledla. V júli Ruská agentúra na ochranu spotrebiteľov McDonald’s zažalovala za údajné porušovanie zdravotných predpisov. Tá istá spotrebiteľská agentúra pred vypuknutím rusko-gruzínskej vojny roku 2008 zakázala gruzínske víno a minerálku z hygienických dôvodov, a opakovane ju znepokojuje litovský syr, poľské mäso a ďalšie politicky neprijateľné produkty.
Možnože by sme si mali väčšmi všímať tieto politicky motivované bojkoty, sú totiž avízom toho, čo má prísť. Ak sme to zatiaľ nerobili, bolo to zrejme preto, že rozprávka o globalizácii sľubovala ešte viac než večný McPeace. Bola tiež prísľubom ireverzibility. V tej lepšej časti dvoch posledných desaťročí sme brali ako samozrejmosť, že globalizácia je novým stupňom svetových dejín, a nie ich prechodnou fázou. Prepojenie obchodnými väzbami musí trvať naveky, pretože je vzájomne výhodné. Žiadna krajina, ktorá začne vážne hrať túto win-win hru, ju nemôže nikdy opustiť, pretože politická cena by bola privysoká. Zdalo sa, že obchodné vojny patria raz a navždy minulosti.
Minulý týždeň keď Rusko zakázalo všetky poľnohospodárske výrobky zo Spojených štátov, Európy, Kanady, Austrálie a Japonska sa globalizácia začala rozpadávať rýchlejšie, než by sme sa boli nazdali. Ruský prezident vedel, že prídu sankcie, a otvorene vyhlásil, že je mu to jedno. Vie aj to, že obchodná vojna zasiahne veľké skupiny jeho občanov, ale aj to mu je jedno. Západné sankcie voči Rusku boli zámerne nadizajnové tak, aby zasiahli malý počet ľudí vo finančnom a energetickom sektore. Ruské potravinové sankcie zasiahnu množstvo veľkých aj malých firiem predovšetkým v Európe, ale zasiahnu aj takmer každého v Rusku. Rusko momentálne dováža minimálne štvrtinu, a možno až polovicu objemu potravín, nielen camembert z Francúzska, ale aj mrazený hrášok z Poľska. Importy spotrebiteľom jednak rozširujú výber, a jednak bežným Rusom znižujú ceny. Výber sa teraz zúži a ceny narastú.
Inými slovami, veľká krajina s medzinárodne obchodovanými spoločnosťami, sa rozhodla, že teritoriálna vojna s jedným zo susedov má prednosť pred plným členstvom v medzinárodnom ekonomickom systéme. Veľká krajina s množstvom ľudí vzdelaných v globálnych ekonomikách, sa teda rozhodla, že akceptuje vyššie ceny potravín v mene národnej hrdosti. Zrušiť globalizačnú mantru win-win v prospech odlišných hodnôt a iného typu politiky je nielen možné – ono sa to práve deje. A ak sa to môže stať v Rusku, môže sa to stať aj kdekoľvek inde.