Prepis rozhovoru, ktorý pre nemecké rádio Deutsche Welle urobil Dennis Stute.
Foto: Frantzesco Kangaris / Eyevine / Redux
Amos Oz: Tento rozhovor by som rád začal trochu neštandardne: chcel by som položič dve otázky vám. Môžem?
DW: Nech sa páči!
Amos Oz: Otázka 1: Čo by ste urobili, keby váš sused sedel na balkóne oproti vášmu domu so svojím malým synčekom na kolenách, v ruke mal pušku a strieľal na vašu detskú izbu?
Otázka 2: Čo by ste urobili, keby Váš sused odnaproti kopal tunel zo svojej detskej izby do vašej detskej izby, aby váš dom vyhodil do vzduchu alebo vám uniesol rodinu? Po týchto dvoch otázkach už vraciam rozhovor vám.
DW: Teraz sme, samozrejme, uprostred diania. Vy teda podporujete súčasnú vojenskú operáciu v Gaze, tak ako ste podporovali ofenzívu v druhej libanonskej vojne roku 2006 a ofenzívu v Gaze roku 2009?
Amos Oz: Nie, podporujem len obmedzenú vojenskú odpoveď, nie neobmedzenú, tak ako aj roku 2006 a neskôr pri minulej ofenzíve v Gaze.
DW: Kde je podľa vás hranica medzi obmedzenou a neobmedzenou ofenzívou?
Amos Oz: Obmedzená ofenzíva znamená zničiť tunely Hamasu a snažiť sa zasiahnuť len Hamas, a žiadne iné ciele.
DW: To nie je také jednoduché. Vchody do tunelov sú schované v súkromných a verejných budovách. Pri hľadaní týchto vchodov môže ľahko dôjsť k civilným obetiam. To isté platí aj o raketách na osídlených územiach.
Amos Oz: Áno, obávam sa, že neexistuje spôsob, ako sa vyhnúť civilným obetiam medzi palestínskym obyvateľstvom, kým sused drží dieťa na kolenách a strieľa na vašu detskú izbu.
DW: Je tá analógia naozaj namieste? Gaza je husto osídlená a pozície Hamasu sú nutne v obývaných miestach.
Amos Oz: Áno – a to je stratégia Hamasu. Preto môže Izrael len prehrávať. Čím viac izraelských obetí, tým lepšie pre Hamas. Čím viac umrie palestínskych civilistov, tým lepšie pre Hamas.
DW: Považujete terajšiu pozemnú ofenzívu, ak máme ostať pri vašich slovách, za obmedzenú alebo neobmedzenú?
Amos Oz: Myslím si, že je čiastočne excesívna. Nemám podrobné informácie o tom, čo sa deje na zemi, ale ak mám usudzovať z niektorých zásahov, tak to, čo armáda v Gaze spôsobila, je excesívne, je to odôvodnené, ale excesívne.
Okrem smrti je odvolateľné všetko.
DW: Čo teda navrhujete?
Amos Oz: Môj návrh je ísť za Abu Masenom (palestínsky predseda vlády Mahmud Abbas; pozn. red.) a akceptovať známe podmienky pre vznik dvoch oddelených štátov medzi Izraelom a Západným brehom: dve hlavné mestá v Jeruzaleme, obojstranne akceptovaná výmena územia, likvidácia osád. Keď v Ramalláhu a Nabluse v Západnom Jordánsku nastane sloboda a blahobyt, ľudia v Gaze skôr či neskôr urobia s Hamasom to isté, čo obyvateľstvo Rumunska urobilo s Ceausescom. Neviem, ako dlho to dovtedy potrvá, ale je to zákonité – jednoducho preto, že aj ľudia v Gaze chcú slobodu a blahobyt. To je z môjho pohľadu riešenie, aj keď sa nedá dosiahnuť za 24 hodín.
DW: Viete si predstaviť palestínsky štát, ktorý by nebol nepriateľom Izraela?
Amos Oz: Úplne. Myslím si, že väčšina Palestínčanov nemá v láske Izrael, ale so škrípaním zubov akceptuje fakt, že izraelskí Židia neodídu. Rovnako ako väčšina izraelských Židov – nerada a so škrípaním zubov – akceptuje, že Palestínčania tu ostanú. To možno nie je žiadny základ pre medové týždne, ale môže to byť základ pre férový rozvod, ako bol rozvod Čechov a Slovákov.
DW: Nebude palestínsky štát štátom s katastrofálnou ekonomikou a vládou, ktorá bude prislabá na to, aby ustrážila radikálne skupiny a nepoužívala nepriateľstvo k Izraelu ako prostriedok, ako sa udržať pri moci?
Amos Oz: To závisí od toho, koľko nový palestínsky štát dostane podpory z Izraela, od bohatých arabských krajín a zvyšku sveta.
DW: Mnohí pozorovatelia si myslia, že riešenie dvoch štátov je mŕtve, pretože na to už priveľmi pokročilo budovanie osád a ciest v Západnom Jordánsku.
Amos Oz: Pred pár rokmi som videl, ako vtedajší premiér Ariel Šaron zlikvidoval všetky židovské osady v Gaze – bez krviprelievania, za 36 hodín. Nechcem tvrdiť, že to isté sa len tak dá zopakovať na Západnom brehu, ale myslím, že okrem smrti je odvolateľné všetko.
DW: Osadníci tvoria základ voličov pravicovej izraelskej vlády.
Amos Oz: Je to pravicová vláda, ktorá sa opiera o umiernenú a relatívne mierumilovnú stranu Yesh Atid. Táto strana má v rukách budúcnosť pravicovej vlády.
DW: Hovorili ste o dlhodobom riešení. Ale ako by malo vyzerať krátkodobé riešenie terajšieho konfliktu?
Amos Oz: Terajšie nepriateľské akcie sa bohužiaľ skončia až vtedy, keď sa jedna zo strán vyčerpá, alebo obidve. Dnes ráno som si veľmi pozorne prečítal Chartu Hamasu. Píše sa tam, že Prorok prikazuje každému moslimovi zabiť každého Žida, všade na svete. Charta cituje Protokoly sionských mudrcov (štvavý antisemitský podvrh, ktorý vytvorila tajná služba v cárskom Rusku – pozn. red.) a vysvetľuje, že Žida kontrolujú svet prostredníctvom Spojených národov, že Židia vyvolali dve svetové vojny a že celý svet je pod kontrolou židovských peňazí. Sotva teda vidím šancu na kompromis medzi Izraelom a Hamasom. Celý svoj život som bol mužom dorozumenia, ale ani muž dorozumenia nemôže prísť za ľuďmi Hamasu a povedať: “Možno by sme sa mohli stretnúť niekde na polceste a Izrael bude existovať vždy len v pondelok, stredu a piatok.”
DW: Hamas žiada zrušenie blokády pásma Gazy.
Amos Oz: Som absolútne za. Myslím si, že blokáda sa má skončiť. Myslím, že pásmo Gaza má byť do veľkej miery zásobované z prostriedkov Izraela, arabských a ďalších krajín – výmenou za účinnú demilitarizáciu. To je návrh, ktorý by mal Izrael okamžite predložiť.
Na rozdiel od európskych pacifistov som nikdy neveril, že vteleným zlom je vojna.
DW: Ale neprečíta to Hamas tak, že raketové útoky sa vyplácajú?
Amos Oz: Ak by to malo viesť k efektívnej demilitarizácii pásma Gazy, som si istý, že 80 percent izraelského izraelských Židov by bola za, dokonca aj za momentálnej agresívnej nálady.
DW: Nepatríte k osemdesiatim piatim percentám Izraelčanov, ktorí podľa prieskumov chcú, aby ofenzíva v pásme Gazy pokračovala, kým nebudú zničené rakety a tunely?
Amos Oz: Jedinou alternatívou pokračovania izraelskej vojenskej operácie by bolo poslúchnuť Ježiša Krista a nastaviť nepriateľovi druhé líce. V tomto som s Ježisom Kristom nikdy nesúhlasil. Na rozdiel od európskych pacifistov som nikdy neveril, že vteleným zlom je vojna. Z môjho hľadiska je vteleným zlom agresia a jediný spôsob, ako ju odvrátiť, je bohužiaľ násilie. V tom sa európsky pacifista líši od izraelského peacenika. Ak smiem pridať krátku anekdotu: jedna moja príbuzná, ktorá prežila holokaust v Terezíne, stále pripomína svojim deťom a vnukom, že v štyridsiatom piatom jej život nezachránili mieroví demonštranti s plagátmi a kvetinami, ale vojaci s automatickými pištoľami.
DW: Ako sa to pretrávajúce nepriateľstvo prejavuje na ľuďoch?
Amos Oz: Zle. Stupňuje sa nenávisť, trpkosť, nedôvera. Existuje rozšírená sentimentálna domnienka, že nepriatelia si jedného dňa porozumejú, a nakoniec sa udobria a uzavrú mier. Ale v celých dejinách veci fungujú opačne: nepriatelia so srdciami plnými trpkosti a zášte podpíšu mierovú dohodu za škrípania zubov a s myšlienkami na pomstu. Potom postupom času vášne ochladnú.
DW: Pred päťdesiatimi rokmi ste napísali: Aj okupácia, ktorej sa nedá vyhnúť, je korumpujúca okupácia.
Amos Oz: Nie vždy po čase so sebou súhlasím, ale v tomto prípade áno. Okupácia korumpuje, aj keď sa jej nedá vyhnúť. Brutalita, šovinizmus, zaslepenosť, xenofóbia, to sú bežné syndrómy konfliktu a okupácie. Ale okupácia Západného brehu už nie je nevyhnutná.
DW: Keby ste tento rozhovor nezačali vy, bol by som sa spýtal: Ako sa máte?
Amos Oz: No, nie veľmi dobre. Práve som sa vrátil z nemocnice po troch operáciách. Teraz sa pomaly zotavujem medzi raketovými poplachmi. Cez poplach ideme do krytu, chvíľu tam čakáme a potom sa snažíme, do najbližšieho poplachu ďalej pokračovať vo svojom živote.
DW: V nemocnici ste sa nemohli ísť schovať do krytu. Hrozné.
Amos Oz: Nie, to nie je hrozné. Mám za sebou dlhý život a sám som bol dvakrát na bojisku. Hrozné je to len, keď myslím na vnúčatá.
DW: Ako bezpečne sa môžu cítiť Izraelčania?
Amos Oz: Ako bezpečne sa môžu cítiť Židia na tejto planéte? Nemyslím posledných 20 alebo 50, ale posledných 2000 rokov. Ale poviem vám, ako vyzerá moja nádej v budúcnosť Izraela. Chcel by som, aby Izrael naveky zmizol z titulných strán novín na celom svete a namiesto toho by som chcel vidieť, ako dobýja, obsadzuje a stavia sídla v literárnych, umeleckých, hudobných a architektonických prílohách. To je môj sen o budúcnosti Izraela.
Foto: Nir Elias / Reuters