Foto: Alexey Druzhinin/Getty Images
Európa. To slovo je homonymum. Homonymá znejú rovnako, ale to isté slovo má kopu rôznych rôznych významov. Koľko? Myslím, že to nám žiadny slovník nepovie.
Za ktorú Európu Ukrajinci stáli na Majdane? Niektorí z Nebeskej stovky, synovia, manželia a otcovia, dali za Európu život. Boli by civilní obyvatelia Bruselu, Štrasburgu či Haagu ochotní umrieť za EU? Pochybujem. Je to otázka rôznych Európ.
Vyrástol som v krajine otrokov; moji rodičia boli otroci a ja som zdedil rovnaký osud. Boli sme oddelení od Európy ostnatým drôtom. Európa bola rozprávka, mýtus. Pre Rusov to bola rozprávka o civilizovanom živote. Pre generácie vzdelaných ľudí schovaných za železnou oponou Európa znamenala predovšetkým hodnoty: prioritu individuálnych práv, úctu k ľudskej dôstojnosti, slobodu. Európa bola všetko, čo sme nemali.
To za Európu sa Ukrajinci zhromaždili na Euromajdane: nie za Európsku úniu, ale za civilizovaný život u nich doma, povstali proti zločineckému gangu, ktorý vládol v Kyjeve, a ďalej vládne v Moskve. Za našu a vašu slobodu. To je to, čo diktátor v Kremli nemôže Ukrajine odpustiť. A nikdy neodpustí.
Odlišné vnímanie
Preto v ruskej televízii Európa znamená fašizmus; a desiatky miliónov Rusov, pre ktorých sú štátne kanály hlavnými zdrojmi informácií, sú presvedčené, že Západ využíva Ukrajinu, aby mohol viesť vojnu s Ruskom. Režim urobil z masmédií zbraň hromadného ničenia. Propaganda zasahuje duše a mozgy, a ľudia sa menia na zombies. Zombi-skrinka (televízor) im do hláv vtĺka veľmi jasný obraz sveta: Svätá Rus je obkľúčená nepriateľmi. Nepriateľ je Západ. Európa je fašizmus: bojovali s ním naši dedovia a teraz je na nás, aby sme si bránili vlasť.
Európske hodnoty sú vzduchom, ktorý Európa dýcha.
Znútra je Európa, samozrejme, celkom iná: pre Európanov je to uzol problémov, finančných kríz, vládnych dlhov, nadvlády byrokracie. Európski byrokrati hovoria ročníkom, čo majú na svojich poliach pestovať a ako. Európa sa topí vo vlnách migrantov z Ázie a Afriky.
Vnímanie Európy ako spoločného Európskeho domu, ktorý bol pre svojich zakladateľov, čo prežili Druhú svetovú vojnu, zdrojom toľkej radosti, časom vymizlo. Takto to býva s každým novým veľkým domom. Po spoločnej susedskej párty pocit spolupatričnosti postupne vyprchá; každodenné problémy a handrkovanie stoja v ceste dobrému susedstvu a tých, čo žijú vedľa seba, navzájom odcudzujú. Nuž, susedia sú len susedia. Niektorí nechávajú pri vchode smeti, niektorí robia v noci krik, iní neplatia nájom, iní zasa poslúchajú všeobecné nariadenia, ktorých majú všetci plné zuby. Čo na týchto susedoch môžete milovať? Alebo na tejto Európe? Rozpad, odstredivá energia, je jednoducho prirodzená reakcia. Nechcem byť v Európe, hovorí Európa.
Len vtedy si všimneme vzduch, keď ho nemáme dosť. Európske hodnoty sú vzduchom, ktorý Európa dýcha. Hoci si Európania nevážia svoje skutočné bohatstvo – slobody, práva, demokraciu, rozdelenie moci, nezávislé súdnictvo a skutočné voľby, ktoré nie sú zmanipulované – ešte stále to nevyzerá tak zle. Finančné krízy sú choroby, s ktorými spoločnosť môže žiť. Je na ne dosť liekov, a zaberajú.
Možný bonus
Pokiaľ ide o zvyšok Európskeho spoločenstva, táto ukrajinská a hlboko ruská kríza by mohla dať Európe šancu, akokoľvek to znie čudne. Kríza, nebezpečenstvo nútia kontinent redefinovať sám seba, pochopiť, čo ho tvorí, kde sú jeho hranice a či vôbec sú. To dáva Európe šancu zjednotiť sa zoči-voči hrozbe vojny, pretože v 21. storočí už nebudú lokalizované a vzdialené vojny. Každá vojna bude európska. A táto európska vojna sa už začala.
Pred necelými dvomi rokmi som napísal esej o budúcnosti Európy. Prirovnal som Európu k ligovatavému zámočku – na ktorý má ruština slovo teremok. Útulnému zámočku z ruskej rozprávky, tomu, čo stojí v šírom poli. Obývajú ho zvieratká. Príde k nemu – napríklad, žabka – klope na vráta, hovorí: Kto to v zámku, kto to býva? Kto to v ligotavom býva? Pustiže ma, pusti dnu, budem bývať s tebou tu. Žabku pustia dnu, a zvieratká sa tešia zo spoločného bývania. Príde myška aj tú vpustia – vitaj teda, hybaj dnu, dobrí sa vždy dohodnú. A potom príde medveď. Všetky pokusy napchať rozprávkového medveďa do zámočku pochopiteľne stroskotajú. Medveď sa rozzúri, sadne si na zámoček a rozpučí ho. A to je koniec, rozprávky aj zámočku.
Budúcnosť sa už začala
Písal som o budúcnosti, ale zdá sa, že budúcnosť sa už začala. Všetky krajiny, ktoré ušli zo sovietskej ríše obohnanej ostnatým drôtom a zemepisne väzia na tom istom svetadieli, sa rozbehli do útulného európskeho zámočku. Ukrajina tiež chcela byť v európskom zámočku, ale Rusko jej to nedovolilo.
Hlavný záver, ktorý si Kremeľ vyvodil z Majdanu: ak sa Ukrajincom podarilo zbaviť sa svojho zločineckého gangu, čo zastaví Rusov, aby neurobili to isté? V srdci všetkých ruských politikov sa nedávno usadil strach: strach z osamelého starnúceho muža, ktorý naraz jasne vidí, ako končia diktátori. Odísť so cťou do dôchodku je luxus, ktorý si už nemôžu dovoliť. Uzurpátor na dôchodku je nonsens, jeho totiž čaká basa. Musí bojovať, aby sa udržal pri moci, za akúkoľvek cenu. A tiež vie, že jediný životodarný elixír diktátorov sú nepriatelia a vojna. ľudské životy – jedno, či ukrajinské alebo ruské – sú len splašky.
Kremeľ urobí čokoľvek, aby udržal Kyjev mimo európsky dom. Putinov režim pripútal Ukrajinu k Rusku občianskou vojnou a krvou. To je pomsta ľudu, ktorý sa pokúsil postaviť na vlastné nohy.
Krajiny sa budú musieť vymaniť z úzkeho, národného spôsobu myslenia, kým pre lesné zvieratká Európy nebude neskoro.
Anexia Krymu priniesla Putinovi vlnu vlastenectva. Tá vlna sa skôr či neskôr zlomí a on bude potrebovať ďalšiu. Pre diktátora nie sú dôležité vojenské operácie, ale stav vojny. Potom môže vyhlásiť všetkých nepriateľov režimu za zradcov národa. A la guerre comme a la guerre. Život diktovaný zákonmi vojny uľahčuje kontrolu nad poddanými.
A vo vrecku je na každý prípad stále ešte jeden tromf: veľký teroristický útok vnútri samotného Ruska – brutálny, s množstvom obetí. Putinove médiá masovej dezinformácie už majú páchateľa identifikovaného: Pravý sektor, už pracujú na tom, aby z neho urobili nový Taliban. Vlna vlastenectva je zaručená: boje vo vzdialenom Donbase sú jedna vec, Pravý sektor zabíjajúci naše deti u nás doma celkom iná. Týchto fašistov podporuje Európa. Bolo logické viesť vojnu s terorom Talibanu v Afganistane; vojna s Pravým sektorom nás vedie do Európy.
Sťahovanie národov
Nech sa stane čokoľvek, Putinov režim bude sa v nadchádzajúcich rokov bude udržiavať vytváraním šedých zón mimo súdy a právny štát, na území Ukrajiny, kolapsom ukrajinskej vlády a žeravením vojnovej hystérie. Roky vojny a nestability na Balkáne vyústili do masovej migrácie do európskych krajín. Európa môže očakávať neporovnateľne väčšiu vlnu utečencov z Ukrajiny. A v rámci Ruska sa bude škrtiť prísun kyslíka všetkým nespokojencom: tých, ktorým sa nepáči žiť v Putinovom systéme, tu nikto nedrží, hranice sú otvorené. Stojíme na prahu nového Sťahovanie národov – ktoré sa už začalo. V ďalších rokoch z Ruska a Ukrajiny potiahnu státisíce ľudí. Pre Európu to nebude ľahké.
Európa 21. storočia je už primalá na to, aby sa každá európska krajina dusila vo vlastnej šťave a myslela len na seba. Krajiny sa budú musieť vymaniť z úzkeho, národného spôsobu myslenia, kým pre lesné zvieratká Európy nebude neskoro. To je jediný spôsob, ako čeliť globálnym problémom, ktoré pred Európou a celým ľudstvom stoja. Náš zámoček je celá naša planéta.
Dodatok autora: Mal som tento text napísaný, keď bol nad Ukrajinou zostrelený let Malaysia Airlines Flight MH17, a stovkám rodín priniesol smrť a žiaľ. Do Európy prišla vojna.