Foto: Anatoli Boiko / AFP / Getty Images
Od stredy 22. januára 2014, keď v Kyjeve na Euromajdane padol prvý výstrel a zabil Sergeja Nigojana, demonštranta, pochádzajúceho z Dnetropetrovska, situácia na Ukrajine prekročila hranicu, za ktorou už niet návratu. Ukrajinským novinárom sa podarilo cez sociálne siete identifikovať ostreľovača ako ruského štátneho občana Dmitrija Snegirjova z Rostova na Done. Ale, iste, sociálne siete nie sú dobrý dôkazový materiál.
Už predtým existovalo množstvo signálov a mnoho pozorovateľov a expertov špekulovalo o tom, že na potláčaní protestov na Ukrajine sa zúčastňujú ruské komandá, ktoré sa miešajú medzi ľudí v uniformách ukrajinskej pohotovostnej polície (“Berkut”). Už minulý rok ruská štátna polícia hrdo avizovala ilegálne špeciálne operácie vynovených elitných jednotiek v susedných krajinách, ktoré tam majú brániť “politické a hospodárske záujmy Ruska”, ako to ostatne “robia aj Američania, Izraelčania a Francúzi”.
Každopádne brutalita, s akou polícia postupuje od večera 30. novembera – keď obyvatelia Kyjeva poprvýkrát masovo vyšli do ulíc – je najdôležitejšou súčasťou celého komplexu faktorov, ktoré krajinu už dva mesiace držia na bode varu – bez toho, aby sa k nej prezident Janukovyč niekedy vyjadril a bez toho, aby poslanci, ktorí sú lídrami opozičných skupín, pokúsili presadiť, aby sa táto brutalita vyšetrila. A bez stanoviska napätie len rástlo a rástlo, až kým nevybuchlo.
Ponižovanie a surové násilie
Eskadry smrti, ako ich na Ukrajine volajú, tu strhávali ukrajinské zástavy a nútili svojich väzňov, polomŕtvych od bitky, aby nahí v snehu potupne spievali ukrajinskú národnú hymnu. A ozbrojenci sa fotografovali vo víťaznej póze s nohou na hlave na zemi ležiaceho človeka (tú pózu si ruskí vojaci nacvičili v čečenskej vojne). Unášajú ľudí z nemocníc a mučia ich na smrť. Videomateriálu, ktorý sa dostal do médií, nie je veľa, ale je viac ako výrečný. Európa nič také od nacistických koncentračných táborov nevidela.
Príbeh novinára a aktivistu Igora Lucenka, ktorého títo lovci ľudí mučili – vrátane nainscenovanej popravy – nakoniec mal šťastie a pustili ho – odkazuje na ďalší obraz: nové vydanie stalinských čekistických výsluchov, a pritom dokonale v línii aktuálnej ruskej štátnej propagandy. Pri výsluchu ho bili a revali naňho: “Koľko ti platí americké ministerstvo zahraničných vecí, aby si ostával na Majdane, ty bastard?”.
A na poli neďaleko Kyjeva sa našlo nahé mŕtve telo muža, uneseného spolu s Igorom, Jurija Verbického, s hlavou kompletne oblepenou lepiacou páskou. Pôvod človeka, zdá sa, v očiach eskadier smrti robí nepriateľa, ktorého netreba nechať nažive.
Rozpustenie štátu
Čo ako môže byť ukrajinská polícia skorumpovaná a skazená, ešte nikdy sme nezažili, že by takto masívne postupovala proti vlastným. Nenadarmo kyjevskú jednotku “Berkut” stiahli z mesta. Nikto nevie, ktoré ostreľovacie komando mierilo na demonštrantov na Majdane. Čoraz viac ľudí je nahlásených ako nezvestných, zbitých, zadržaných, pozatváraných s grotesknými obvineniami. Ako napríklad sedemdesiatdvaročný Kyjevčan Mykola Pasičnyk, odsúdený na dva mesiace za to, že údajne zbil príslušníka jednotiek “Berkut”. Zo všetkých takýchto obvinení jasne vidieť, že po tom, čo sa “odložila” asociačná dohoda s Európskou úniou, žezla sa chopili noví páni. A ukrajinské úrady, od polície až po parlament a prezidenta, s nimi kolaborujú alebo sa tvária, že si ich nevšimli.
Jediným prostriedkom, ktorý ukrajinskému ľudu ostáva – na obranu proti importovanej nočnej more podňa akéhosi megalomaneského, komplikovaného, premysleného scenára, v ktorom má naša krajina zhorieť v požiari a potom sa zrútiť, je naša sebaorganizácia. Zatiaľ sme to celkom dobre zvládali. Lekárska a právnická pomoc, ktorú poskytovali skupiny dobrovoľníkov, na vlastnú ochranu, zdravotnú a právnu, na organizáciu prepravy, na koordináciu – zmobilizovali celú štruktúru občianskej spoločnosti. Ľudia sa k sebe správajú s impozantnou solidaritou. Pretože robiť niečo spoločne je jediná možnosť, ako nestratiť rozum uprostred organizovaného šialenstva. Proti identifikovateľným “domácim” hrozbám, ako je terorizovanie obyvateľov mesta bandami najímanými vrchnosťou – keďže protest sa šíria po celej krajine, šíria sa aj takéto bandy – alebo, sme sa naučili účinne sa brániť. Naučili sme sa brániť, hoci s menším úspechom, aj proti provokatérom, ktorí operujú v dave demonštrantov. Ale celý tento scenár visí nad Ukrajinou ako obrovský tmavý mrak, a pomaly už vyzerá byť väčší ako samotná krajina. Jeho autor je nepochybne šialený.
Janukovyč a jeho Strana regiónov v ňom majú hlavné roly, ale oni ho nepísali.
Dnes už nie je čas spätne mapovať celý ten proces postupne “putinizácie” kedysi takej bezpečnej a pokojnej krajiny. Začal sa roku 2008, keď bol Ukrajine a Gruzínsku na bukurešťskom summite upretý vstup do NATO o tri mesiace po tom nasledovala vojna v Gruzínsku. Tým bolo jasné, že Ukrajina je pre Rusko tým ďalším na zozname. Kremľu trvalo celých päť rokov, kým so svojimi zdrojmi infiltroval slabý a skorumpovaný ukrajinský štátny aparát, ktorý teraz otvára brány obkľúčeného mesta Putinovej – už ani nie veľmi tajnej – invázii. Dá sa povedať, že ukrajinský štát ako taký už neexistuje. Všetci naši politici, ktorí postupujú podľa scenára Kremľa a ruskej Štátnej bezpečnosti, by už teraz mali byť zatknutí za velezradu a odvedení do Haagu, bez ohľadu na to, čo ešte príde.
Toto nie je zlý sen, ale skutočnosť
Toto všetko sa deje v zemepisnom strede Európy, pred kamerami všetkých významných spravodajských agentúr sveta, a nikto akoby si neuvedomoval, že Európa stojí na prahu novej vojny. Teraz vieme, že ako to bolo s Hitlerom a Stalinom, prečo ich nikto nezastavil, pretože všetci rozumní ľudia sa venovali svojim kariéram, dívali sa inam alebo len krútili hlavami a hovorili: Nie, to nie je pravda, také zlé to zas nemôže byť? Väčšina Ukrajincov ešte stále žije s týmto pocitom – že sa jedného dňa zobudíme a ukáže sa, že to všetko bol iba zlý sen.
Zatiaľ čo píšem tieto riadky, dostáva sa ku mne stále viac správ o “ukrajinských milíciách”, ktoré hovoria rusky bez ukrajinského prízvuku a v kyjevských bankách si vymieňajú ruble. Putin je očividne odhodlaný pomstiť sa Ukrajincom za svoju porážku v Oranžovej revolúcii spred desiatich rokov. Jeho tajná armáda je už tu. Keby sa Kyijev, keď budete toto čítať, topil v krvi, tak prosím pamätajte: toto nie je zlý sen. Je to skutočnosť, z ktorej sa Európa tak skoro nezobudí.
Text vyšiel v nemeckom preklade v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung. Oksana Zabužko bola hosťom Stredoeurópskeho fóra 2012.
