Foto: Danil Prikhodko / Demotix / Corbis
Na papieri je Ukrajina odteraz diktatúrou. Prezident Viktor Janukovyč si pre seba uzurpoval rozhodujúcu politickú moc balíkom mimoriadnych zákonov, ktorý mu odhlasovali poslanci jeho Strany regiónov. Státisíce Ukrajincov trávili týždne v mraze, demonštrovali za základné ľudské práva a pevnejší vzťah s Európou. Prezident im odpovedal: porušením ľudských práv a dosť smutnou imitáciou Ruska.
Čo sa týka postupu a samotného obsahu, zákony “schválené” Ukrajinským parlamentom v uplynulom týždni sú v rozpore s najzákladnejšími právami moderných konštitučných demokracií: slobodou prejavu, slobodou zhromažďovania a právom na politickú reprezentáciu. Tieto opatrenia neprešli dokonca ani len tými najelementárnejšími parlamentnými procedúrami, a to aj napriek tomu, že sa týkajú najzákladnejších aspektov politického života a pretvárajú ústavnú štruktúru ukrajinského štátu. Absentovalo verejné pripomienkovanie, neprebehla rozprava v parlamente a neprebehlo ani skutočné hlasovanie. V parlamente sa len zdvihli ruky a ich počet bol stanovený odhadom. Nepoužil sa štandardný elektronický hlasovací mechanizmus, z ktorého býva vyhotovený oficiálny záznam.
Tí poslanci, ktorí – aspoň, pokiaľ bolo vidno – ruky zodvihli, si odhlasovali bezmála koniec svojej existencie. Keby si poslanci z Janukovyčovej Strany regiónov schvaľovanú legislatívu prečítali, čo podľa ukrajinských správ neurobili, uvedomili by si, aké sú odteraz ich pozície ohrozené. Už nebudú mať zaručenú poslaneckú imunitu, čo znamená, že ak budú hlasovať nesprávne, bude možné im ju odňať, a následne ich postaviť pred súd. Janukovyčova hlavná rivalka, Julia Tymošenková, je vo väzení. Jej obhajcu už zbavili poslaneckého mandátu.
Hovoriť o Tymošenkovej prípade bude odteraz nebezpečné. Akékoľvek aktivity, ktoré by “narušovali prácu súdov”, sú totiž už odteraz zakázané, akékoľvek narážky na prácu a fungovanie súdov protizákonné. Nevyzerá to, že by pravda mohla vyjsť najavo. Príklad: nový predseda najvyššieho ukrajinského súdu bol zapletený do kauzy, v ktorej bez vysvetlenia zmizli dokumenty týkajúce sa dávnejších obvinení prezidenta Janukovyča – zo znásilnenia a lúpeže. Táto kauza sa už viac nesmie komentovať, ani spomínať. Novou legislatívou neurčito zadefinovaný zákaz “ohovárania” pravdepodobne poslúži ku kriminalizácii neprívetivých narážok na prezidentovu osobu.
Toto je žiaľ len začiatok. Verejné protesty boli to jediné čo ľuďom zostalo. Pozoruhodne veľkými a nenásilnými verejnými protestmi proti vláde, ktoré začali koncom novembra minulého roka, ukázali Ukrajinci počas uplynulých týždňov Európanom pozitívny príklad. Teraz bude protizákonné porušovať vládne nariadenia týkajúce sa verejných zhromaždení. Keďže v zásade žiadne takéto opatrenia neexistujú, každé verejné zhromaždenie môže by? chápané ako protizákonné. Odteraz je protizákonné vykonávať “extrémistické aktivity”, čo zahŕňa vyjadrovanie “extrémistických” názorov v tlači, na internete, ako aj v telefonickej konverzácii. Internetoví provideri a telefonické spoločnosti sú odteraz povinné zhromažďovať záznamy, ktoré umožnia prokurátorom stíhať takéto prípady.
Postaví sa niekto na obranu občianskej spoločnosti na Ukrajine?
Pravdepodobne najdeprimujúcejšie z nových opatrení kopíruje existujúcu ruskú legislatívu týkajúcu sa “zahraničných agentov”. Organizácie, ktoré získajú akúkoľvek, či už priamu alebo nepriamu, finančnú podporu z akéhokoľvek zdroja mimo Ukrajiny musia stigmatizovať samé seba tým, že pridajú k svojim názvom termín “zahraničný agent”. Taktiež budú povinné zverejňovať pravidelné, verejne dostupné opisy svojich aktivít a budú podliehať špeciálnemu zdaňovaniu.
Prirodzene, je nemožné rozbehnúť akékoľvek aktivity, či už politické alebo nie, v takýchto podmienkach. Keby tieto zákony existovali v Spojených štátoch, môj zamestnávateľ by bol “zahraničný agent”, keďže univerzita Yale prijíma peniaze zo zdrojov mimo Spojených štátov. To je aj prípad najlepších univerzít na Ukrajine, Kyjevsko-mohyljanská akadémia a Ukrajinská katolícka univerzita, ktorých existencia je teraz ohrozená. Problém sa týka všetkých: pozoruhodné znovuzrodenie židovského vzdelávania a kultúry na dnešnej Ukrajine je taktiež samozrejme financované zo zahraničia.
Stane sa Ukrajina diktatúrou aj v praxi? Ukrajinci majú silné dôvody na odpor. Tieto zákony, ktoré podpísal prezident, znamenajú koniec Ukrajinskej republiky. Republiky, ako ju doteraz Ukrajinci poznali. Taktiež zásadne redukujú možnosť budúcej európske integrácie – niečoho, po čom prahnú ľudia vo všetkých častiach krajiny, a tým pádom aj ľudia spomedzi elít a politickej triedy. Nikto z Bruselu alebo európskych hlavných miest sa nechystá lobovať za obchodné dohody s vedením, ktoré si neskrývane zvolilo autoritárstvo. Ak tieto zákony pretrvajú, budúcnosť Ukrajiny sa obmedzí na Bielorusko a Rusko z dôvodu, že nebude inej možnosti. Nedáva to žiaden ekonomický zmysel, keďže európsky trh je väčší a dôležitejší. Je v tom jedine politický zmysel pre prezidenta, ktorý vie, že je príliš slabý vo svojej spoločnosti na to, aby vyhral nasledujúce demokratické voľby.
V uplynulom desaťročí patrili Ukrajinci medzi najpôsobivejších zástancov svojich práv. V uplynulých týždňoch bránia myšlienku Európy a sú tým inšpiráciou pre samotných Európanov. Postaví sa niekto na obranu občianskej spoločnosti na Ukrajine?