Gazeta Wyborcza (Poľsko), 12.05.2009
Východná Európa už roky nie je sexi, hovorí rakúsky spisovateľ a prekladateľ z poľštiny Martin Pollack v rozhovore s Pawlom Smoleńským pri príležitosti poľského vydania jeho reportáží o páde komunizmu Warum wurden die Stanislaws erschossen? (Prečo zastrelili Stanislawovcov?) “Dnes je to snáď trochu iné, ale na príčine nie ste vy, ale kríza. Nazdávali sme sa, že v postkomunistických krajinách sa všetko dalo do poriadku, že už sme všetci viac menej rovnakí. A zrazu vypukla kríza a zjavil sa strach. Rakúšania sa Vás boja.” Pollackova knižka rozpráva o jeho dedkovi, ktorý bol do konca života národným socialistom. O istom Brazílčanovi, s ktorým som bol na izbe vo varšavskom internáte. Bol to komunista, ale aj veľmi nešťastný človek. “Prišiel do komunistickej krajiny, ale nestretol sa so žiadnym komunistom. Rozprávam príbehy z krajín, ktoré už nie sú. Takéto veci ma zaujímali odjakživa. Pýtam sa sám seba: Do pekla, odkiaľ sa to berie, na čo mi to je, koho to zaujímať Ale nemôžem sa z toho dostať, hoci by som občas veľmi chcel. A ešte o Rakúsku: Niekedy sa na svojej dedine cítim veľmi osamelý. Vidím, ako vyzerá rakúska spoločnosť. Viedeň je umelá, plastiková; pohybuješ sa medzi novinármi, profesormi, spisovateľmi, všetci majú podobné názory, myslia si takmer to isté, súhlasia s tebou. Na dedine mám do činenia s normálnym, priemerným Rakúskom. Je bez fantázie, bez citov, bez empatie. Neuveriteľné, ako tí ľudia chcú zabudnúť. A nielen na nacizmus. Jeden z mojich susedov zničil všetky fotografie spred roku 1950. Prečo si vybral práve tento dátum neviem, ani on sám to veľmi nevie. Ale pre mňa je to symbolické. Možno fotografie zničil preto, lebo jeho rodičia boli obyčajní chudobní sedliaci a on urobil kariéru v poisťovni, postavil si dom, kúpil si mercedes, je z neho zámožný človek. Myslím, že ním hýbe hanba. My Rakúšania žijeme nielen v strachu, ale aj s pocitom hanby. Dokonca aj za veci, za ktoré sa hanbiť nemusíme.”
© Salon