Foto: Susan Meiselas
Základný pocit, ktorý v celej Európe, ale najmä vo Francúzsku, vyvolalo zvolenie Baracka Obamu za prezidenta je jednoznačne závisť.
Uvedomujeme si, že Barack Obama – zatiaľ – nevyriešil všetky ekonomické problémy a že presvedčivé výsledky sa sotva dostavia v najbližšom čase. Výsledky ekonomickej politiky našich vedúcich predstaviteľov tiež nie sú zvlášť presvedčivé. To všetko je nám jasné. Napriek tomu závidíme, lebo Američania sú na svojho prezidenta tak očividne hrdí. A najhoršie je, že Američania Barackovi Obamovi veria. Ako radi by sme cítili niečo podobné k našim prezidentom a politickým lídrom.
Naši prezidenti a politickí lídri závidia ešte viac než my. Akoby nechápali, prečo ich nemilujeme tak, ako milujeme Baracka Obamu. Niektorí z nich sa snažia zdôrazňovať svoju podobnosť s Obamom, iní sa nás pokúšajú presvedčiť, že nie je až taký úžasný. A tak ďalej…. Je na to mimoriadne zábavný pohľad.
Závisť je veľmi komplikovaná vášeň. Vyvoláva aj lásku aj nenávisť. Mnohí francúzski intelektuáli nenávidia Baracka Obamu, lebo majú pocit, že ho priveľa ľudí zbožňuje s priveľkým zápalom. Ale celkovo ešte nevyprchal optimizmus a nadšenie, ktoré sa Francúzov zmocnilo počas Obamovej prezidentskej kampane a vo chvíli jeho víťazstva.
Počas summitu G20 sme mali možnosť oceniť Obamov kooperatívny postoj. Trochu nás prekvapil, za roky izolacionizmu Georgea.W. Busha sme si od toho odvykli. Obamovo stanovisko v otázke Iránu sa stretlo s viac než priaznivou odozvou v celej Európe, predovšetkým vo Francúzsku, a v tejto chvíli sa zdá, že žiadne mráčiky nekazia modrú oblohu medových týždňov starého kontinentu s Prezidentom Obamom. Obamov hnev je pre nás posvätný. A keď sa smeje, smejeme sa aj my.
Na druhej strane, keď sa hnevá náš prezident, Nicolas Sarkozy, smejeme sa. Keď sa smeje, pýtame sa prečo. Zdá sa nám, že prezident Barack Obama prepožičiava svojej krajine a svojmu národu dôstojnosť. A my by sme sa tiež tak strašne radi chceli cítiť dôstojní.
Text vyšiel v denníku The New York Times.