Dievčatko sa na brehu nudistickej pláže hralo s kamienkami. Jeho otec ležal povedľa a ospalo ho sledoval. Spýtal sa:
“Čože to robíš?”
“Poriadok,” povedalo dievčatko.
“Poriadok?” Zasmial sa.
Dievčatko sa zamračilo a pokračovalo. Všetky kamienky naokolo boli zoradené podľa farieb do úhľadných kôpok.
Otec sa obrátil nabok, podoprel si hlavu a díval sa na dcéru.
“A prečo tu robíš poriadok?”
Dcérka sa na otca ani nepozrela, iba sa nahla k jeho nohe a vyhrabala spod nej plochý tmavosivý okruhliak.
Priložila ho k sivej kôpke, potom ho zase vzala, prešla pár krokov k rieke, umyla ho vo vode a mokrý ho preložila k čiernym. Až potom sa na otca pozrela.
Otec odtrhol steblo suchej trávy a pošteklil ním dcéru po holom brušku.
Dievčatko sa prudko myklo a presadlo si tak, aby nebolo v dosahu. Otec sa zasmial.
“Všetky kamienky sú porozhadzované,” povedala dcérka obviňujúcim tónom.
Otec sa prevalil na chrbát a vysvetľoval: “Nie sú porozhadzované, takto ich sem priniesla voda.”
Dievčatko sa prísne zadívalo na breh rieky. Prudko vstalo, zobralo kýblik,
podišlo k brehu a kýblik až po povrch ho naplnilo kamienkami. Vrátilo sa, vysypalo ich a začalo triediť. Otec sa posadil, chvíľu sa prehŕňal v kôpke červených kamienkov, vybral jeden a ponúkol ho dcére:
“Pozri, čo ti pripomína?”
Dievčatko sa na kameň pozrelo a pokračovalo v triedení.
“Nepáči sa ti?”
“Páči,” zahundrala dcérka.
“Vyzerá celkom ako piškóta, že?”
Mykla plecom, vzala otcovi kamienok z ruky a vrátila ho nazad.
Otec sa zamyslel a povedal:
“V prírode nie je neporiadok. Neporiadok,” otec ukázal na ich plážovú tašku, “by bol, keby sme tu nechali fľaše alebo…”
Dcéra ho chytila za ruku a prerušila:
“Poďme tam,” ukázala o kúsok ďalej. “Tu som už upratala.”
Otec vzdychol, zobral tašku a deku a nasledoval dcéru.
“Ostaňme tu,” povedala po pár krokoch. Rozložili si veci a skôr, než by sa dievčatko dalo do zbierania kamienkov, ju otec chytil za pás a zdvihol vysoko do vzduchu.
“Nepôjdeme sa okúpať?”
“Pusť ma,” skríkla dcéra, “pusť ma dole!”
Pevne ju držal a neprirodzene veselo sa smial. Dievčatko sa z celej sily začalo mykať a kopalo do vzduchu. Ľudia naokolo sa na nich začali znepokojene dívať.
“Pusť ma dole,” kričalo, “pusť ma dole.”
Zrazu znehybnelo a rozplakalo sa. Otec dcéru opatrne položil na zem. Bez slova sa otočila, zobrala kýblik a šla k brehu. Otec na ňu zavolal. Ani sa neotočila. Vstal a zavolal zase. Dievčatko sa pohlo popri vode rovnomerným rýchlym krokom. Rozbehol sa za ňou a pridal sa k nej. Mlčky kráčali vedľa seba. Prešli až na kraj nudistickej pláže k plátennej zástene. Dievčatko ho chytilo za ruku. Sťažka vydýchol a kľakol si k nej. Prerývaným hlasom zašepkal:
“To je dobre, že máš rada poriadok, dušička moja.”
Dievčatko položilo ukazovák na špičku otcovho nosa a rieklo:
“Mama povedala, že ty si nikdy nebol poriadny človek.”
Otec vyvrátil oči k nebu a vdýchol otvorenými ústami.
“Áno,” povedal mechanicky. Vstal a chytil ju za ruku. “Áno, mama má pravdu, nebol som poriadny.”
“Neupratoval si si v izbičke?” Spýtala sa dcérka opatrne.
Otec sa smutne usmial.
“Neupratoval som si v izbičke, ako vravíš.”
Vrátili sa k deke a otec začal zbierať kamienky a triedil ich. Dievčatko ho vážne pozorovalo a po chvíli sa k nemu pridalo.
“Budeme mať veľa roboty,” zasmial sa otec a ukázal na pláž, “kým to tu celé poupratujeme.”
Dievčatko prikývlo a po chvíli sa spýtalo:
“Veď prídeš po mňa aj na budúcu sobotu, nie?”
“Samozrejme, že prídem.”
Dievčatko zobralo do ruky malý ružový kamienok.
“Pozri, aj tento vyzerá ako piškóta.”
Otec prikývol a do očí sa mu tisli slzy. Dcéra pokračovala:
“Poviem mame, aby nás na budúcu sobotu nechala spolu dlhšie, lebo musíme na brehu urobiť poriadok, dobre?”
“Áno, dušička,” povedal otec. Sprudka vstal, zobral prvý väčší kameň, ktorý sa mu dostal do ruky a celou silou ho hodil do vody.
Dievčatko sa zamračilo a ešte usilovnejšie pokračovalo v triedení kamienkov.