Po Novom Arbate sa ku mne dosť nepevným krokom blížil mladý muž. Nič zvláštneho – taký, ktorému sa hovorí chalan z nášho mesta. Obyčajný. No súčasne, bez toho aby si to uvedomoval, svojím zovňajškom vysielal do mesta a do sveta rôzne signály, ktoré si v niektorých prípadoch navzájom protirečili alebo sa vzájomne neutralizovali. Po prvé, tričko s informáciami vysádzanými v stĺpci, akoby na formulári. Boli to len tri, ale zato veľmi významné slová: Slobodný. Štedrý. Bohatý. Dohromady tvorili ešte lakonickejšiu, hoci nie celkom zreteľnú výzvu: „Baby, sem sa!“ Ostatné signály boli síce rovnako výrazné, no aj ak zjavne neprotirečili nápisu, každopádne […]
