Foto: SITA
Nikdy som celkom neverila absolútnej istote čistého svedomia. Veď ak je niekto generácie vychovávaný v zaručených pravdách, napríklad, že biele je zo zákona cennejšie ako čierne, človek biely by neodpustiteľne zradil, ak by napríklad človeku čiernemu podal ruku. Spreneveril by sa všetkému, čo tvorí veľké zdedené hodnoty: otec, matka, kolíska, spolupatričnosť, sviatočne prestretý stôl, hroby našich. Zradil by ich/svoje tradície, a teda by musel žiť s ťarchou nečistého svedomia.
A teraz príhoda zo života spred pár dní: redaktorka Maďarskej redakcie národnostného vysielania STV si pozvala do relácie hosťa, s ktorým sa cestou do štúdia rozprávali svojím rodným jazykom. Ako čakali na výťah, zastavil sa pri nich mladý muž, ďalší zamestnanec televízie, dokonca člen jej najvyššieho riadiaceho manažmentu, a ľadovým hlasom ich prerušil slovami: „Uvedomujete si, že sa nachádzate na pôde Slovenskej televízie?!“ Koniec citátu.
Je niekoľko pohľadov na tento našský televízny skeč. Začnem však niekoľkými nadhľadmi, nech mi z toho všetkého nie je až tak smutno: nemal by tento junák iniciovať vytvorenie jazykových zón v Mlynskej doline, v ktorých jediných by bolo povolené hovoriť inak ako po slovensky? Také izolačky, aby sa ostatní nenakazili.
Nestálo by za to vidieť tvár tohto junáka vo chvíli, keby sa dozvedel, že na základe jeho precedensu navrhla Maďarská televízia, aby sa v Slovenskej redakcii národnostného vysielania už nehovorilo po slovensky? S odôvodnením, že sú na pôde Maďarskej televízie.
Keďže ide o vrcholového predstaviteľa STV, ktorý sa určite stretáva aj so zahraničnými hosťami, som zvedavá, koľkokrát si takúto duchaplnosť dovolil v rámci jednaní s nimi. Alebo – po anglicky sa na pôde STV smie, po maďarsky nie?
A teraz tých niekoľko pohľadov. Čo asi ten vrcholový zamestnanec STV cítil vo svojej hviezdnej chvíli pri výťahu? Uľavilo sa mu, že nemlčal, že im to povedal od srdca? Spomenul si na Martina Rázusa a v duchu mu odkázal: „Maroško, pomstil som tvoje maďarizačné útrapy!“? Predstavil si preplnené Námestie SNP v Bratislave ako skanduje: Na Slovensku po slovensky! a freneticky mu tlieska? Bol presvedčený, že sa zachoval ako pravý roduverný Slovák?
A čo tí dvaja Maďari pri výťahu? Cítili sa ako hrdí občania Slovenskej republiky, ktorí by ochotne za svoju vlasť položili život? Uvedomili si, že sa nikdy vnútorne nestotožnia s autonómiou, pretože by prišli o takýchto skvelých nadriadených? Alebo jednoducho mykli plecom, povedali si, že doma sú malé deti a nejaké zamestnanie treba, ale keď raz príde čas, vrátia mu/nám to?
Neviem. A dokonca si nie som istá ani vlastnou reakciou, ak by šlo o mňa.
No som presvedčená o jednom: že ten mladý muž z STV nekonal z pohnútok zištných, kariérnych, nízkych. Že nekonal tak, lebo má znížený inteligenčný kvocient, alebo je nevzdelaný. Myslím si, že to, čo povedal, vychádzalo z posvätných tradícií, ktoré mu boli odmala vštepované. Z tradícií tvorených slovami ako národ, právo, sebaurčenie, poriadok, rešpekt, pravda, zákon. Že musel konať tak, pretože to bol morálny imperatív jeho svedomia. Jeho čistého národného svedomia.
Text vyšiel v prílohe Fórum denníka SME,v českom preklade v týždenníku Respekt.