Foto: Wally Santana / AP
Porušenie sľubu
Prvý október je v Číne od roku 1949 dňom plným osláv – výročím založenia Čínskej ľudovej republiky. Peking má však dôvodov na oslavy tento rok pramálo. V Hong Kongu – svetovom finančnom centre a jednom z najvyspelejších a najbohatších miest sveta, ktoré v roku 1997 Veľká Británia podľa dohody vrátila Číne – sa totiž už štvrtý deň konajú masové študentské protesty, známe ako dáždniková revolúcia.
Priamym dôvodom protestov je porušenie sľubu Čínskej ľudovej republiky, ktorá sa podpisom miniústavy (tzv. Basic Law) platnej od návratu Hong Kongu pod správu Číny zaviazala ponechať Hong Kongu veľkú mieru autonómie v rámci hesla Jedna krajina, dva systémy, a sľúbila jeho občanom od roku 2017 demokratickú voľbu svojho lídra. V Hong Kongu skutočne vládne sloboda slova, pohybu, vierovyznania a iné hodnoty často spájané s demokraciou, no Hong Kong demokraciou nie je. Terajší líder tohto sedemmiliónového mesta, C Y Leung, nastúpil do funkcie v roku 2012, keď získal 689 hlasov z 1200 členného propekingského volebného výboru. Obavy, že Čína poruší sľub o voľbách v roku 2017 sa pretavili do reality v auguste tohto roku, keď Čína vyhlásila, že umožní všeobecné volebné právo, ale volič bude možné iba kandidátov, ktorých schváli špeciálny volebný výbor podobný tomu, ktorý volil lídra roku 2012.
Foto: Alex Hofford / EPA
Odkiaľ je ten názov
Nerozhodné vedenie hnutia Occupy Central (Central je finančné centrum mesta, Hong Kongský Wall Street) premárnilo šancu využiť čerstvý hnev Hongkongčanov a tak zobrali boj o demokraciu do svojich rúk študenti. Na pondelok 22. septembra vyhlásili týždenný študentský štrajk, do ktorého sa zapojili tisíce mladých ľudí a stovky ich profesorov. Zhromaždili sa pred vládnymi budovami, kde sa prejavy striedali s workshopmi. Cieľom štrajku bolo vyvinúť tlak na Peking, aby splnil svoj sľub.
Dáždniková revolúcia, aj napriek nečakanému mobilizačnému úspechu a nesmiernemu odhodlaniu a odvahe demonštrantov, tak čelí skutočne impozantnej opozícii.
V sobotu 27. septembra polícia proti nenásilnej demonštrácii brutálne zakročila, no študenti sa nenechali zastrašiť, zišli sa opäť a vo väčšom počte. Zablokovali veľkú časť vládneho a finančného distriktu a polícia opäť zakročila. Tentoraz však mimoriadne tvrdo. Použila 87 granátov so slzotvorným plynom a pokúsila sa tak rozohnať dav, ktorý sa pred útokom bránil len svojimi dáždnikmi. Tie dáždniky si pôvodne priniesli proti silnému slnku. Tak vznikol pojem dáždniková revolúcia. Zákrok si vyžiadal viac ako 40 zranených a 78 zatknutých študentov – na strane polície žiadne poškodenia neboli. No efekt bol – ako to už pri protestoch býva – iný, ako si priali vládne elity. Študenti vyzvali celé mesto, aby sa pripojilo k ich boju za demokratickú budúcnosť Hong Kongu. Na protestoch dáždnikovej revolúcie sa dnes, na štvrtý deň, podieľajú státisíce ľudí (samozrejme, už aj samotné hnutie Occupy Central), žiadajú odstúpenie lídra C Y Leunga a už neokupujú len finančné a vládne srdce mesta, ale sa rozširujú do ďalších tepien a dôležitých centrálnych spojov, podmaľujúc si tak celý Hong Kong. Polícia sa nateraz stiahla a vyhýba sa akýmkoľvek stretom. čínska vláda v médiách naďalej popiera, že sa v Hong Kongu niečo deje a fotografie státisícov Honkongčanov v uliciach komentuje ako oslavy 1. októbra.
Cez aplikáciu Firechat
Atmosféra medzi protestujúcimi je po štyroch dňoch úžasná – počty sa násobia, odhodlanie silnie. Aj organizácia je takmer dokonalá. Zásobovacie čaty nonstop prinášajú do okupovaných zón jedlo, pitie, ale tiež ochranné prostriedky proti slzotvornému plynu (okuliare a roztoky) či vankúše a deky. Upratovacie čaty zbierajú odpadky a snažia sa udržať okupované zóny čisté. Trávnaté plochy okolo pomníkov a monumentov zostávajú neudupané, študenti si počas voľnejších chvíľ vzorne robia domáce úlohy a dobiehajú svedomito učivo. Majitelia obchodov majú takmer nonstop otvorené a ponúkajú protestujúcim použitie toaliet.
Demonštranti sa medzi sebou dohovárajú cez aplikáciu Firechat, ktorá umožňuje komunikáciu aj v prípade, že úrady vypnú internetové pokrytie, čím už napokon neraz pohrozili. Napriek obrovským počtom demonštrantov, tvrdým zákrokom polície a občasným provokáciám z provládnych kruhov, zatiaľ nedošlo zo strany protestujúcich k žiadnemu násiliu a žiadnym väčším prípadom vandalizmu. Fixkou popísané policajné autá sľúbili vyčistiť, a frustrovaným obchodníkom sa trpezlivo snažia tlmočiť svoje postoje. Svojim mierumilovným počínaním si tak získali nielen mnohých skeptikov z radov vlastnej populácie, ale aj obdiv a rešpekt ľudí z celého sveta, dôkazom čoho sú aj početné pochody solidarity v desiatkach zahraničných miest.
Foto: Xaume Olleros / AFP / Getty Images
Šanca na úspech?
Situácia v Hong Kongu nabrala spád, aký by si ešte pred týždňom nik netrúfal predpovedať. Hoci, kým v Číne je masaker na Námestí Nebeského pokoja z roku 1989 neustále cenzurovaný, v Hong Kongu si ho každoročne pripomínajú. Hong Kong však nie je Čína, a rok 2014 nie je rokom 1989. Čína si už nemôže dovoliť druhý Tiananmen, navyše v meste, ktoré je vlastne historicky aj kultúrne západné. Oligarchické elity Hong Kongu, domáce aj zahraničné sa donedávna snažili protestom zabrániť. Nepodarilo sa im to a mohutnosť protestov zaiste spôsobila, že majú pred sebou niekoľko veľkých rozhodnutí, ktorých následky ich môžu vyjsť veľmi draho – či už sa cena odrazí na osobnom svedomí a strate reputácie, alebo len financiách. Čas je na strane protestujúcich, no aj tak sa môže stať, že sa práve tento čas stane ich nepriateľom. Čím dlhšie totiž protesty trvajú, Čím väčšiemu domácemu i zahraničnému tlaku Peking čelí, čím viac informácii o protestoch sa šíri po celej Číne, tým je väčšia šanca, že režim povolí. No zároveň, čím dlhšie ale trvajú, tým aj väčšia šanca, že nadšenie opadne a protestujúci už nebudú mať toľko síl pokračovať.
Protesty v Hong Kongu sú prejavom veľkej odvahy. Väčšina populácie síce podporuje ideu ozajstnej demokracie, no obáva sa nielen možného smrteľného zásahu Číny (zvýšená aktivita jednotiek Čínskej ľudovej armády je neprehliadnuteľná, tak ako jej prísľuby, že ak sa miestnej polícii nepodarí udržať verejný poriadok, je pripravená okamžite zasiahnuť), ale aj možných ekonomických strát spôsobených nestabilitou, stratou investícii a reputácie Hong Kongu ako jedného z najväčších a najvyspelejších finančných centier. Presne s touto kartou už dlhšiu dobu hrajú miestni oligarchovia, zahraničné multinárodné korporácie a finančný sektor – aby zastrašili disent a udržali status quo, z ktorého profitujú.
Hong Kong je vo svete stále vnímaný ako bohaté finančné centrum, bašta slobodného trhu. No je to len maska, pod ktorou sa skrýva každodenná krutá realita. Hong Kong patrí medzi najnerovnostárskejšie vyspelé ekonomiky na svete s jedným z najdrahších trhov nehnuteľností na svete. Nedávno sa dokonca objavil na prvej priečke indexu klientelizmu (crony-capitalism index) časopisu Economist. Mladí ľudia čelia čoraz hrozivejšiemu trhu práce v systéme, kde absentujú limity na počet odpracovaných hodín, kde minimálna mzda bola ukotvená v zákone až v roku 2010 a aj to len na úrovni cca 2,8 EUR na hodinu. A tak viac ako 20 percent ľudí v jednej z najvyspelejších ekonomík sveta žije pod hranicou chudoby. Možno aj preto je kľúčovou metódou protestu nielen uzatvorenie vládneho, ale najmä finančného jadra mesta.
Dáždniková revolúcia, aj napriek nečakanému mobilizačnému úspechu a nesmiernemu odhodlaniu a odvahe demonštrantov, tak čelí skutočne impozantnej opozícii. Hlavným oponentom je, samozrejme, Čínska komunistická strana, ktorá sa obáva dopadu, aký by úspech demonštrantov mohol mať v samotnej Číne. Jej spojencom sú oligarchické elity Hong Kongu, domáce aj zahraničné, ktoré až donedávna robili všetko preto, aby protestom zabránili. To sa im však zatiaľ našťastie nepodarilo. No jedno je už teraz isté: študenti ukázali, že majú obrovské srdcia, že je v nich bojovnosť, a naplnili tak svoje mesto nádejou, aká mu dlho chýbala. Nech dáždniková revolúcia dopadne akokoľvek, budú môcť byť na seba navždy hrdí.
Foto: Wally Santana / AP