Americké médiá o dušu rozoberajú inauguráciu nového prezidenta. Zatiaľ čo tanečné schopnosti a oblečenie Baracka Obamu a jeho manželky Michelle ocenili na jednotku, jeho inauguračný prejav nedosiahol očakávané rétorické výšiny a neobsahoval okrídlené slová, ktoré vojdu do učebníc a budú inšpirovať budúce pokolenia. Väčšina komentátorov dospela k záveru, že to ani nebolo potrebné, lebo inšpirujúci bol samotný fakt, že sa Barack Obama mohol stať prezidentom USA. Pozitívne bolo prijaté aj to, že sa prezident jasne dištancoval od politiky svojho predchodcu, nezakrýval problémy, pred ktorými Spojené štáty stoja, a svojim spoluobčanom dal jasne najavo, že si tiež budú musieť vysúkať rukávy, lebo sú spoluzodpovední za situáciu, v ktorej sa krajina ocitla.
Hulu.com (USA), 21.01.2009
Americké satirické televízne šou, ktoré sa tešia obrovskej sledovanosti, smútia za Georgeom W. Bushom a snažia sa vysporiadať s tým, že stratili vďačný objekt výsmechu.
Ich situácia však nie je celkom beznádejná: populárna The Daily Show Jona Stewarta sa dokázala kriticky pozrieť na Obamovu inauguračnú reč a našla v nej prekvapujúce množstvo paralel s prejavmi jeho predchodcu. A v duchu starých čias si Jon Stewart neodpustil ani žart na adresu všeobecne nenávideného bývalého viceprezidenta Dicka Cheneyho, ktorý si pri sťahovaní natiahol sval na chrbte a inauguráciu absolvoval v invalidnom vozíku, pripomínajúc diktátora z filmu Dr. Strangelove.
The New York Times (USA), 20.01.2009
Poniektorých, ako napríklad Paula Krugmana, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, Barack Obama sklamal ešte skôr, než nastúpil do funkcie, keď na otázku, či pripravuje vyšetrovanie prehmatov Bushovej politiky, odpovedal: “Neverím, že niekto môže byť nad zákonom… Musíme však hľadieť dopredu, a nie dozadu.” Rozhorčený Paul Krugman v komentári pre The New York Times spočítal, že za posledných osem rokov prinajmenšom šesť významných vládnych inštitúcií zažilo veľké škandály, a väčšina z nich ostala nevyšetrená, a pripomenul čitateľom, že “Bushova vláda sa dopustila nielen mučenia a ilegálneho odpočúvania, o invázii do Iraku ani nehovoriac, ale navyše zneužila svoju moc v otázkach ekológie a volebného práva. Na záver prezidentovi pripomenul, že prísahou sa zaviaže dodržiavať, chrániť a brániť ústavu Spojených štátov, čo neznamená len, že ústavu musí sám dodržiavať, ale aj to, že musí priviesť na zodpovednosť tých, ktorí ju porušia.”
The Washinton Post (USA), 21.01.2009
Komentátori The Washington Post našli v prejave nového prezidenta veľa pozitívneho. Michael Gerson komentuje: “Mnohí očakávali prejav, ktorý bude rétoricky majstrovský, ale ideologicky možno trochu plytký. Namiesto toho sme si vypočuli prejav, ktorý nezaujal rétoricky, ale bol významovo bohatý. Pri svojom nástupe do úradu nás prezident Obama dokázal prekvapiť.”
“Obamov prejav znovu ukázal, že nový prezident to myslí vážne, keď hovorí, že chce stvoriť nový druh politiky vhodný pre post-stranícku Ameriku,” píše David Ignatius.
George F. Will kvituje, že z “Obamovho prejavu znela až nadľudská sebadôvera, vďaka ktorej bude môcť vykonávať post prezidenta ako formu psychoterapie pre národ, ktorý trpí krízou sebadôvery.”
Pre Harolda Meyersona sa historický význam tejto chvíle vyjavil predovšetkým v “Obamových slovách, že Američania sú hodni svojho kréda, lebo človek, ktorého otca by pred necelými šesťdesiatimi rokmi odmietli obslúžiť v miestnej reštaurácii, dnes môže stáť pred vami a skladať túto svätú prísahu. Obamov prejav zmietol zo stola neokonzervatívne zvrátenie amerických ideálov a artikuloval novú doktrínu, ktorá je idealistickejšia a súčasne aj realistickejšia než celý neokonzervativizmus.”
The New York Times (USA), 21.01.2009
Na prvej strane i David E. Sanger označuje Obamov inauguračný prejav za jednoznačné zavrhnutie éry Georgea W. Busha a s ňou spojených ideologických istôt, zabalené do sľubu, že privedie Spojené štáty do novej éry návratom k hodnotám predchádzajúcich ér a poznamenal, že ani jeden prezident od čias Franklina D. Roosevelta v prítomnosti bývalého prezidenta tak verejne neodmietol základný smer, ktorým sa uberal jeho predchodca. Podotkol však, že keď Barack Obama hovoril o budúcnosti vyjadroval sa oveľa nekonkrétnejšie o tom, ako mieni pretaviť svoje vznešené ideály a pragmatický prístup do riešenia problémov, ktoré tak nutne potrebujeme.
The New York Times okrem toho V 32-stránkovej špeciálnej prílohe podrobne referuje o každom okamihu slávnostného dňa, ale aj o všetkých zádrheloch počnúc tým, ako sa predsedovi Najvyššieho súdu a Barackovi Obamovi spoločnými silami podarilo skomoliť slová prezidentskej prísahy až po šok, ktorý vyvolala náhla zdravotná indispozícia Senátora Teda Kennedyho, ktorého zo slávnostného obeda musela odviezť sanitka.
Jim Rutenberg sa bol pozrieť, na búrlivý potlesk, ktorý George W. Bush zožal v rodnom Texase vyhlásením: “Dnes ráno som odchádzal z Oválnej pracovne s tými istými hodnotami, s ktorými som pred ôsmimi rokmi prišiel do Washingtonu; a keď sa večer doma pozriem do zrkadla, nebudem mať čo ľutovať.”
A Maureen Dowdovej sa z celej inauguračnej slávnosti najviac vryl do pamäti okamih, keď bývalý prezident Bush odletel vrtuľníkom a miliónové davy mu dlho mávali a sledovali ho pohľadom, až “kým sa naisto nepresvedčili, že je skutočne definitívne preč. Bolo to ako katarzia v gréckej dráme, keď antagonista zmizne do mrakov a na scénu sa spustí protagonista, aby zázračne vyriešil všetky problémy.”