Foto: Ivan Secretarev / AP Photo
Táto Putinova inaugurácia na post prezidenta, tretia za šesť rokov, mala v sebe čosi z ťažkej ruskej pitky.
Na jednej strane vyzváňali moskovské zvony, jazdecká prehliadka, pozlátené interiéry, tajné odovzdanie atómového kufríka, požehnanie Patriarchu, zvučné – ako keď plieskajú facky – tlieskanie dvoranov, lokajov a medzinárodných lobistov Ruska, na druhej strane – ponurý deň po nemilosrdnom krvavom výprasku.
Možnože po prvýkrát za celé ruské dejiny sa inaugurácia odohrala na druhý deň po bitke, ktorou policajti rozohnali Putinových protivníkov. Niečo podobné sa stalo len raz, v tisíc osemstodvadsiatom piatom. Vtedy sa revoluční šľachtici, dekabristi, vzbúrili proti novému cárovi Nikolajovi 1. Skončili na dlhé roky na Sibíri vo vyhnanstve, päť z nich obesili.
Tento raz sa inaugurácia Vladimíra Putina konala aj s o ozvenou výkrikov mierumilovných demonštrantov, bitých v policajných autobusoch. Desiatky tisíc ľudí pochodovali proti Putinovi. Reálna masová zrážka s políciou. Štyristopäťdesiat zadržaných. Slzotvorný plyn. Zranení sú aj medzi policajtmi. Po nekrvavých demonštráciách v zime to bol prudký zvrat smerom k násiliu, možno nástup nekompromisnej politiky štátu.
Asi ešte budeme roniť nostalgické slzy za maličkým, bezradným Medvedevom a jeho slabučkým odmäkom.
Opozícia otĺkaná kyjakmi ho viní zo všetkých smrteľných hriechov a žiada predviesť pred súd.
Demonštranti žiadali, aby sa inaugurácia Putina zrušila, pretože pre nich je to podvodník a kágébák. Decembrové voľby do Dumy a marcové prezidentské prebehli za obrovského množstva podfukov, ktoré zatriasli legitimitou moci a vyvolali mohutné protesty v Moskve aj v niektorých ďalších veľkých mestách. Moc sa reakcie obyvateľstva načakala, ale potom ju upokojil pohľad na pokorný bezhraničný vidiek, a bez zaváhania pokračovala v prípravách na inauguráciiu. Putin však bude vládnuť v Kremli uprostred Moskvy, ktorá mu nedala ani polovicu hlasov. Ako príjemne sa bude cítiť uprostred metropoly, ktorá ho nechce? Hanba Moskve! Jeden jeho minister nedávno navrhol presťahovať hlavné miesto niekam na Sibír – čo síce znie ako anekdota, ale veľmi lojálna anekdota. Putin, ktorý v zime zlostne nadával demonštrantom, dnes sotva navrhne dialóg širokej pouličnej opozícii, skladajúcej sa z najmodernejších, najeurópskejšie mysliacich ľudí v Rusku. Tento povahou nedialogický vodca sa bude snažiť vzbudiť dojem, že je tu systém dvoch strán, a on ho má celý pod kontrolou (strana konzervatívcov zo strany Jednotné Rusko, na čele ktorej teraz stojí Medvedev, a – liberálov, strany oligarchu Michaila Prochorova). Vôbec, toto tretie obdobie Putinovho vládnutia sa bude skladať z dojmov: dojmov modernizácie, dojmov spolupráce so Západom, dojmov riešenia najťažších sociálnych problémov. Realitou bude politika odlišovania sa od Západu s dopomocou eurázijskej koncepcie budúcnosti Ruska, aj keď Rusko nevidelo žiadnu nádej v odklone na východ. Slávnostná, pompézna cárska inaugurácia hovorila o upevnení kastového štátu, v ktorom rolu šľachty budú hrať skorumpovaní úradníci, a rolu rečníckych nevoľníkov všetci ostatní. Inaugurácia, ktorú prenášali hlavné televízne stanice krajiny, ukázala strohého Putina, milujúceho moc, ktorému bude sotva stačiť šesťročné obdobie.
Inak si bude musieť zmerať sily už nie s verným kamarátom Medvedevom, ale so zákerným nepriateľom Chodorkovským, pretože opozícia otĺkaná kyjakmi ho viní zo všetkých smrteľných hriechov a žiada predviesť pred súd. Ale s opozíciou si už nejako poradí. Je síce široká, ale nie je všeľudová, a navyše je roztrieštená. Opozícia, ak bude chcieť prežiť a byť v Rusku vplyvnou silou, musí vytvoriť silnú organizáciu, na spôsob poľskej Solidarity.
Uličná akcia zo 6. mája mala akúsi zúfalú veselosť. Na rozdiel od demonštrácií, ktoré boli v zime, boli teraz v jej čele najradikálnejší opozičníci, ktorí dúfali, že demonštrácia sa zmení na kyjevský Majdan. Úrady, ktoré ju povolili, ten priehľadný podvod odhalili a hodili proti demonštrantom špeciálne policajné oddiely, čo vyzerali ako veľké čierne šváby. Zľutuje sa Putin nad novými dekabristami? Alebo im usporiada sériu exemplárnych procesov? Teraz je cár, verejná mienka mu nerozkazuje. Môžeme dúfať, že nám cár nezdivočie. Je však jasné, že pokoj v spoločnosti, ku ktorému nás vyzývajú Putinovi stúpenci v mene Veľkého Ruska, bude pre krajinu smrteľne nebezpečnou stagnáciou. Nakoľko reálne môže Rusko prežiť v stave stagnácie medzi búrlivo sa rozvíjajúcou Čínou a Európou, ktorá sa s nevôľou díva na ruské čudá, to ukážu ceny ropy a trpezlivosť ľahostajného a ku všetkému nedôverčivého ruského provinčného obyvateľstva. Krajina rozrezaná na dve polovice, uznávajúca, polouznávajúca a neuznávajúca nového prezidenta Putina, už teraz pripomína krívajúceho invalida.