Vo chvíli, keď píšem tieto riadky, niekoľko hodín po výbuchu, ešte presne nevieme, kto spáchal atentát na moskovskom letisku Domodedovo. Vieme nasledovné:
V Rusku sa dačo sa zmenilo. Ruský prezident Dimitrij Medvedev už predniesol príhovor v televízii, kondoloval obetiam a odložil cestu do Švajčiarska, kde má vystúpiť na konferencii v Davose. Kedysi trvalo oveľa dlhšie, kým ruské vedenie zareagovalo na katastrofy. Bývalý sovietsky generálny tajomník Michail Gorbačov roku 1986 čakal tri týždne, kým sa vyjadril k Černobyľskej katastrofe. Bývalý prezident Vladimír Putin roku 2000 čakal päť dní, kým zareagoval na katastrofu ponorky Kursk.
V Rusku si z niektorých skúseností vzali ponaučenie. Ruské ministerstvo zdravotníctva spustilo horúcu linku, ktorá bude poskytovať psychologickú poradenskú službu obetiam a ich rodinám. Aj Domodedovo už na svojej webovej stránke zverejnilo telefónne číslo. Informácie o počte obetí sa neustále aktualizujú. V tejto chvíli sa predpokladá, že zahynulo 35 osôb; vyše 170 utrpelo zranenia a aspoň 70 osôb hospitalizovali. Vie sa, do ktorých nemocníc odviezli obete. Roku 2004, počas prepadu na školu v Beslane úrady od samého počiatku dávali oneskorené a zavádzajúce informácie o obetiach a ich počte.
Niektoré problémy sú nové. Ktosi sa z miesta činu sťažoval na Twitteri, že taxikári na letisku pýtajú 20 000 rubľov (asi 490 eur) za cestu do mesta. V okolí letiska vznikla obrovská dopravná zápcha. Dopravná polícia požiadala o posilu, pretože rozhnevaní vodiči, ktorí v zápche ostali trčať, odmietali pustiť sanitky.
Niektoré problémy sú staré. Podľa správ ruských agentúr k výbuchu došlo mimo bezpečnostnej zóny letiska, v príletovej hale. Zbavuje to viny bezpečnostné systémy na letisku, ale vrhá to zlé svetlo na políciu, pretože v tom prípade útočník musel mať bydlisko v Rusku. Nie je to žiadne prekvapenie: od roku 1999 v Rusku dochádza každý rok priemerne k jednému väčšiemu teroristickému útoku. Podozrenie obvykle padá na Čečencov, alebo iné národnosti Severného Kaukazu – obyvateľov Ruskej Federácie – ale väčšina prípadov ostáva nevyriešená. Odkedy Čečenci začiatkom storočia prehrali svoj boj o suverenitu, niektorí čečenskí vodcovia sľubovali, že svoj boj prenesú do srdca Ruska. A tu máme možno výsledok. No inak tieto atentáty nemajú veľa spoločného. Dochádza k nim vo vlakoch a lietadlách, na letiskách a v divadlách, v Moskve a na Kaukaze. Obeťami sú deti, cestujúci, obyvatelia. Po podobných atentátoch moskovská polícia obvykle zintenzívni náhodné kontroly cestujúcich s tmavšou pleťou, alebo zavedie nové drakonické podmienky pre trvalý pobyt. To však problém zjavne nerieši. “Nájdeme ich a zničíme ich,” vyhlásil Dimitrij Medvedev po vlaňajšom výbuchu v moskovskom metre. Ale nenašiel ich a nezničili ich. Inými slovami, čosi sa zmenilo, ale nie dosť.