Na základe osudov svojich predkov a pozorovania súčasného života som zozbieral sedem prikázaní pravého Európana.
1. Necestuj – škoda času, peňazí a námahy – všade je rovnako, už vo svojej „podstate“ (o dekoráciách ani nehovoriac) – je to všade rovnaké. Drž sa tejto otrepanej frázy, ktorá nemá tak ďaleko od pravdy. Svet má čoraz viac „všade takých istých“ čŕt, ktoré čoskoro zastrú všetky rozdiely. Cestovať niekam, aby sme v panike stihli zaznamenať „ešte existujúce rozdiely“? Nežartuj – je stokrát istejšie počkať si, kým rovnakosť pohltí všetko – potom už neostanú žiadne, ani zdanlivé dôvody na cestovanie, a nastane to, čo je v živote najdôležitejšie, menovite svätý pokoj.
2. Nielenže necestuj – pre istotu vôbec nevychádzaj z domu. Aj bez toho sa ti pritrafí cestovať (tým najrozličnejším spôsobom). Moja babka prakticky celé 20. storočie nevychádzala z domu a napriek alebo možno práve vďaka tejto nepohyblivosti bola postupne občiankou Rakúsko-Uhorska, Čiech (dva razy), II. Republiky, III. Ríše, Ľudového Poľska a III. Republiky. Zaspávala v Poľsku, budila sa v Nemecku, hranica s Čechami, ktorá pred dvoma dňami prebiehala cez štít hory, susediacej s domom, dnes prechádzala cez most, vzdialený päťdesiat metrov a – ako vysvitlo po bližšom oboznámení – bola to hranica s Poľskom. Moja babka sa nikdy nevybrala za hranice, ale hranice rozmanitých krajín a európskych mocností sa vznášali nad strechou našej starej chalupy ako sa im zachcelo – málokto bol zasvätenejším znalcom Európy ako domáci. Márne sú krásne rozprávky o tom, že teoreticky je vraj lepšie, keď si človek môže vybrať, ktoré hranice chce prekročiť, než keď nemôže. Najdôležitejšie je, aby človek mohol využívať privilégium, pre ktoré sa sám rozhodne, napríklad základné privilégium nevychádzať z domu. Moja babka by toto privilégium využívala ešte aj v Európskej únii, zbavenej hraníc. No mala šťastie – tejto bezfarebnej monotónnosti sa nedožila.
3. Neuč sa jazyky – nehľadaj učiteľov; keď bude treba, sami si ťa nájdu a naučia ťa oveľa viac než tí, ktorých by si našiel sám. Môj otec absolútne dokonale ovládal nemčinu a nebol to výsledok práce žiadnej guvernantky či iných pedagógov – keď ho odviedli do Wehrmachtu, sám sa ju naučil, ani nevedel ako. Ako dvojjazyčná bytosť v úzkom slova zmysle bol tým, čomu sa vraví Európan. Po vojne, hoci využíval početné výhody vyplývajúce zo svojej európskosti, musel súčasne tak trochu tajiť jej pramene, občas mal ťažkosti, ale akosi si s nimi poradil, pretože v Sliezsku, odkiaľ náš rod pochádza, jeho (otcov) osud nebol jedinečný. A ako človek, ktorý nemčinu zvládol v rámci mimoriadne napínavej streľby v zákopoch a iných veselých hier a zábav v kasárňach, mi, samozrejme, vtĺkal do hlavy, že cudzí jazyk sa možno naučiť len nadľudskou prácou a bifľovaním slovíčok.
Traumu a presvedčenie, že do Európy sa dá dostať len cez bifľovanie, mi osládza myšlienka, že som Európan po otcovi, ako aj trápny pocit nadradenosti, ktorý sa ma zmocňuje, keď sa v mojej vlasti ozýva slovné spojenie „dedko vo Wehrmachte“.
4. Pripisuj všetko najhoršie susedným krajinám, ohováraj ich, vysmievaj sa im, pripomínaj im všetky historické a všetky vymyslené previnenia, pripisuj im výlučne zlé úmysly a uzurpátorské zámery – a súčasne od nich žiadaj permanentné ospravedlňovanie. Neustále zdôrazňuj trpasličí rozmer a ničomnosť susedov a súčasne im neustále vyčítaj, že nedostatočne obdivujú našu veľkosť a neskladajú nám dosť holdov. Každé gesto zmierenia z ich strany však pokladaj za neúprimné, a tých doma, ktorí takéto gestá prijímajú a opätujú, maj za zradcov a lotrov. Že čo budeme mať z takéhoto postoja? Ako že čo? Silnejšiu pozíciu v Európe. Priam neuveriteľne upevnenú pozíciu našej krajiny v Európe.
5. Pamätaj, že pravý Európan sa od falošného či len nepravého líši tým, že pozná odpoveď na každú otázku. Skutočný Európan je človek, ktorý sa vyzná – vie totiž všetko. A tak vedz, kto je čomu na vine a predovšetkým vedz, že nič sa nedeje náhodou. Všetko je riadené zhora, a tak ďalej. Aj keby si nepatril k tým najzasvätenejším, vieš, o čo tu ide. Konšpiračné teórie? Tak jest. Ani nie tak teórie ako pravdy. Nezabúdaj, že niektoré sú falošné. Známi posmešníci tvrdia, že existujú napríklad konšpiračné teórie chémie či geometrie – je to lož. Zato konšpiračná teória zemepisu má veľmi pevné základy. Treba sa mať na pozore. Všeobecná zásada je jasná: nájdi sprisahanie vo všetkom, no súčasne sa dožaduj nezvratných dôkazov, že to sprisahanie nie je, a vopred si buď istý, že čím nezvratnejšie dôkazy absencie sprisahania dostaneš, tým jednoznačnejšie budú nasvedčovať hĺbke sprisahania a profesionalite jeho príslušníkov.
Tu sa sám ponúka príklad nedávnej katastrofy – je celkom vylúčené nepomyslieť si, že nech by sa zistili a zverejnili akékoľvek jasné, nezvratné a nespochybniteľné príčiny tejto katastrofy, Európania, ktorých mám na mysli, budú v týchto dôkazoch obdivovať jednu dokonalosť – a to dokonalosť, s akou tieto dôkazy sfalšovalo KGB alebo možno aj NKVD – to už závisí od toho, kto sa nachádza v akom povedzme evolučno-historiofyzickom štádiu.
Mimochodom: nikto tak sväto-sväte neverí tajným službám ako tí, čo ašpirujú na to stať sa ich obeťami.
6. Znevažuj každú slobodu. Ekonomickú, občiansku, osobnú – každú. Všetko to vyhlasuj za vykorisťovanie, zlodejstvo a rozpredávanie. A keďže nemáš šajnu, ako vyzeralo delenie Poľska, tvrď, že to, čo sa deje v súčasnosti, je delenie; prefíkane skrývaj svoje žiale a súčasne ich bravúrne vyžaruj: keďže ťa zožiera zvierací žiaľ za PĽR, hlásaj, že PĽR pokračuje dodnes, ergo tvrď, že aj okupácia pokračuje. Koniec koncov, tvojím korunným argumentom je tvrdenie, že PĽR (so svojimi školami, univerzitami, divadlami a vydavateľstvami) bola len inou (t.j. z rozličných hľadísk horšou) formou okupácie.
Ak sa o tvojej krajine dá povedať, že je slobodná a rozdelená, zdôrazňuj rozdelená. Zdôrazňuj to tak, aby bolo jasné, že je rozdelená na zlých a dobrých, na pravých a nepravých, na svätých a lotrov. Rozdelený a slobodný? Kdeže! Rozdelený, lebo porobený!
Spochybňuj každú slobodu a túto zásadu chráň ako oko v hlave; sloboda, čiže stav, v ktorom čosi závisí od teba, je to najhoršie, čo sa ti môže prihodiť; jediné, na čom ti skutočne záleží, je nájsť vinníkov, ktorí ťa priviedli do tohto – ako sa na slobodu patrí – zúfalého stavu.
7. Buď si absolútne istý, že tvoju krajinu ovládajú cudzie a temné sily, že ju zotročujú uzurpátori a okupanti, okrádajú zlodeji, podvádzajú – najmä mediálni – podvodníci a zrádzajú zradcovia, že ju okupuje Moskva, Brusel a Gazeta Wyborcza, a ovíja mocná pavučina súčasných a minulých agentov, atď., atď., že je pritom súčasne vyvolenou krajinou Pána Boha, ktorý ju zasýpa nespočetnými – hoci nie až takými nespočetnými, koľko bolo eštebákov, ale predsa len početnými – prejavmi milosti; krajinou, ktorá má za zvláštnu opatrovníčku a kráľovnú vplyvnú – hoci nie až takú vplyvnú ako Mossad, ktorý u nás kraľuje – Matku Božiu; krajinou, za blahobyt ktorej dennodenne úspešne (a ešte ako úspešne!) orodujú všetci svätí, anjeli a ostatní nebeskí príslušníci. A vôbec si nelám hlavu nad zaujímavou teologickou problematikou, ktorá z tohto spojenia vyplýva – ak by ťa niekto predsa len priprel k múru – vždy mu môžeš dať po papuli.