„Premiér ma chce umlčať, ale o klanoch nebudem mlčať nikdy.“
„Je absurdné preferovať mlčanie, nech sa Silvio Berlusconi ospravedlní obetiam.“
Pán premiér Silvio Berslusconi, píšem Vám po jednej Vašej tlačovej konferencii, kde som bol obvinený, či lepšie povedané, moja kniha bola obvinená zo zodpovednosti za „podporu propagácie mafiánskych skupín“.
Naša vec
Tieto obvinenia nie sú pre mňa ničím novým. Som na ne zvyknutý už roky: zamyslite sa na chvíľu, čo ste vlastne povedali. Spomeňte si na tých, ktorí takto riskovali a stále riskujú, a predsa ich obviňujú, že sú prisluhovačmi zločineckých organizácii, a to len preto, že o nich chceli hovoriť. Lebo podľa vášho názoru je lepšie nehovoriť.
Lepšia je výpoveď ticha. Videného a zamlčaného. Nech radšej koná polícia a súdy, akoby mafie boli ich vec. Ich problém. A presne toto mafie chcú: aby ich problémy boli ich vec, veď Cosa nostra (Naša vec) je predovšetkým plnovýznamový výraz, a až potom meno zločineckej organizácie.
Myslím si, že krajine môže dodať dôstojnosť jedine a výlučne pravda. A vládne kto mafiánskou mocou: ten, čo o zločinoch rozpráva, alebo ten, kto zločiny pácha?
Význam skupín, ako sú ´Ndrangheta, Camorra či Cosa nostra určuje objem ich obchodov – sto miliárd eur zisku ročne – a touto obrovskou mierou prevyšuje aj najstabilnejšie talianske výrobné podniky. O tomto sa má mlčať? Vy sám ste odprezentovali údaj, ktorý hovorí o konfiškáciách mafiánskych majetkov v hodnote blížiacej sa desiatim miliardám eur. Toto si vari vymysleli spisovatelia? Takto by zveličovali? Takto by páchali zločiny svojím slovom? Prečo by to robili? Michele Greco, boss organizácie Cosa nostra, ktorý zomrel vo väzení, sa v procese bránil slovami „za všetko môže krstný otec (Il Padrino), a tak sa to malo hovoriť pri každom súdnom procese proti mafii na Sicílii. Nicola Schiavone, otec bossov Francesca a Waltera Schiavoneovcov, pred televíznymi kamerami vyhlásil, že camorra vlastne existuje iba v hlave toho, čo píše o camorre, že tento fenomén je spojený len s pouličnými zločinmi a že ja sám som v skutočnosti členom camorry a že camorra sa v skutočnosti zaoberá podnikaním, cementom, odpadkami, politikou.
Všetky klany, o ktorých sa v posledných rokoch rozprávalo, slovo vždy pokladali za urážku, lebo zverejňovalo všetky informácie a móresy, o ktorých sa malo hovoriť čo najmenej. Pretože ak slovo bude verejne informovať aj o tom, čo sa predtým pokladalo za dôverné, výlučné informácie len pre vyvolených, v tej chvíli už majú konať všetci, už je to záležitosť mnohých, nielen odborníkov a reportérov čiernych kroník.
Nič nové
Pripomeniem Vám slová Paola Borsellina, kde cituje Giovanniho Falconeho krátko predtým, ako ho zavraždili: „Boj proti mafii je základný problém, ktorý treba vyriešiť… nesmie to byť len prostý akt potlačenia tejto organizácie, ale doslova kultúrne a morálne hnutie, ktoré by sa týkalo všetkých, a predovšetkým mladých generácií, a tie by hneď zacítili krásu sviežej vône slobody a odmietali by pach morálneho kompromisu ľahostajnosti voči blížnemu, a teda spolupáchateľstva. Spomínam si, aký bol Giovanni Falcone šťastný počas krátkeho obdobia entuziazmu, keď mi povedal: ľudia nám držia palce. A tým nemyslel len silu, ktorú morálna podpora poskytuje sudcom pri ich práci, ale predovšetkým to značilo, že naša práca zároveň aj hýbe svedomím.“
Želali by si ticho. Chcú, aby sa všetko zredukovalo na problém medzi žandármi a zlodejmi. Ale tak to nie je. Práve poukazovaním na veci, odhaľovaním, možno dosiahnuť kontrast.
Keď vyšla moja kniha, aj mnohí stredoľavicoví politici z Campanie tvrdili, že som si len robil reklamu a že sa len chcem predvádzať za každú cenu. Keď vypukne požiar, necháme ujsť podpaľača a obviníme toho, čo urobil poplach? Myslím na tých, ktorí zaplatili vlastným životom v boji za pravdu a pokladám za absurdné a smutné, že by mlčanie mala byť jediná odporúčaná cesta.
Keď vypukne požiar, necháme ujsť podpaľača a obviníme toho, čo urobil poplach?
Veď predsa Vy, pán premiér, ste mohli povedať všeličo, čo by poukazovalo na to, že Taliansko sa snaží mafie zbaviť. Mohli ste povedať, že Taliansko je krajina s najlepšou antimafiánskou legislatívou. Mohli ste spomenúť, ako my Taliani ponúkame náš antimafiánsky know-how polovici sveta. V tejto fáze všeobecnej krízy sa kriminálne organizácie infiltrujú do finančných a ekonomických systémov Západu a talianskych odborníkov prizývajú ako odborných poradcov vlád v boji proti zločineckým skupinám akéhokoľvek pôvodu. Je frustrujúce – a mnohí si to uvedomujeme – niesť nálepku mafiánov zakaždým, keď ktorýkoľvek Talian prekročí hranice svojej krajiny, iste. Ale mlčaním rozhodne nedokazujeme, že sme iní, a lepší.
Zlá reklama
Ak budeme schopní niesť morálnu zodpovednosť, mať odvahu hovoriť, nebojácnosť poukázať a silu obviniť, môžeme veci zmeniť.
Obviňovať človeka, ktorý nahlas rozpráva o moci organizovanej kriminality z toho, že robí zlú reklamu krajine, nie je spôsob, ako zlepšiť imidž Talianska, ale skôr izolovať toho, kto to robí. Rozprávať je spôsob, ako podnietiť zmenu. Je to jediná cesta, ako ukázať, že sme krajina Giovanniho Falconeho, Dona Peppe Dianu, a nie krajinou Totò Riinu a Sandokana Schiavoneho.
Nemyslím si, že v boji proti mafii existuje nejaká pravica či ľavica, ku ktorej sa treba pridať. Podľa mňa sa jednoducho treba usilovať o kultúrnu a morálnu obrodu. Neprestanem rozprávať každému, nech bude jeho politické presvedčenie akékoľvek, aj – a predovšetkým – Vašim voličom, pán premiér: domnievam sa, že mnohých z nich Vaše slová vystrašili a pobúrili. Žiadam Vašich voličov, aby Vám pomohli ich dementovať. Je to jediný spôsob, ako správne nasmerovať boj proti mafii. Chcel by som, aby ste sa ospravedlnili, no nie mne, ja už som si zvykol na kadečo, ale rodinám všetkých obetí, ktoré zomreli za to, že prehovorili.
Publikoval som svoje knihy vo vydavateľstvách Mondadori a Einaudi, obe patria Vašej rodine. Vždy som si myslel, že dávna história vydavateľstva Mondadori je plne v súlade s typom môjho písania a nebudem mať problém vydávať ho tam, mal som dojem, že pevne ustojí aj odlišné silné pozície a názorové prúdy. Neviem, či to tak zostane aj po Vašich slovách. A neviem, či to zostane aj pre všetkých autorov, ktorí sa zaoberali mafiou a ktorých Mondadori a Einaudi v posledných rokoch vydávali.
Prvá vec, čo teraz urobím, je, že navštívim ľudí z vydavateľstva, s ktorými som spolupracoval, ženy i mužov, ktorí verili mojim slovám a pomohli mi ich sprostredkovať širokému publiku. Ľudí, ktorí sa neraz museli brániť obvinenam z toho, že boli „kúpení“? No ktorí doteraz vykonali obrovský kus práce. A kvôli nim chcem, aby ste odpovedali.
Jedno je isté: neprestaneme rozprávať. Budeme používať slovo na reflexiu sveta, na jeho naprávanie, na pochopenie.
Narodil som sa, milý pán premiér, v úchvatnej, no žiaľbohu zdevastovanej krajine, ktorej krása mi však neprestajne dodáva silu snívať o inom Taliansku. O Taliansku, ktoré sa môže zmeniť len vtedy, keď sa bude môcť zmeniť jeho južná časť. Prisahám vám, pán premiér, aj v mene Talianov, ktorí pokladajú za svojich všetkých mŕtvych, čo padli v boji s kriminálnymi živlami, že nezostaneme mlčať ani jediný deň. To sľubujem. A nahlas.