Je tu vôbec nejaká kríza? Občania neprestávajú vyzváňať do televíznych a rozhlasových štúdií a hovoria jedno a to isté: veď sú to všetko výmysly, ja žiadnu krízu nepociťujem. A k tomu ešte dodajú: možno u vás v Moskve niečo cítiť, ale u nás je všetko po starom.
Ale celkovo to občania vnímajú správne: krízu sme zatiaľ u nás nepocítili. V živote je však veľa vecí, ktoré necítime, nevidíme a nemôžeme ohmatať. Tak napríklad človek vôbec nemá dojem, že Zem je guľatá. Alebo si vezmime taký elektrický prúd, ktorý je celkom neviditeľný. Vidíme, že žiarovka svieti, ale nevidíme, ako beží prúd. Aj kríza sa zatiaľ rozvíja, rastie v „neviditeľnej“ dimenzii. Taký dojem v každom prípade vzniká, keď si zapneme televízor.
Na jednej strane nám z „belasej obrazovky“ rozprávajú o poklese svetových indexov, o krachu zahraničných bánk a firiem. A na druhej strane prednášajú o krokoch, ktoré podniká naše vedenie, aby nás ochránilo pred následkami celosvetovej búrky. Zdá sa, že všetko je pod kontrolou. Že Rusko je čosi ako ostrovček bezpečia a to všetko vďaka premyslenej politike predchádzajúcich rokov.
Všetko je založené na jednoduchej myšlienke: vo svete sa deje len to, čo ukazujú v televízii. Všetko ostatné je vaša vec, ojedinelý prípad, ktorý nemožno zovšeobecňovať. A ak v televízii hlásia, že sa nám vodí dobre, tak sa nám veru dobre vodí a nijako ináč sa nám ani vodiť nemôže. Stačí, ak si zapnete telku a môžete si to overiť. Svetom vládne kríza, ale my sa držíme a pretrváme, pretože máme veľké zásoby, efektívnu politiku a silné vedenie.
Do istej miery som to dokonca ochotný pochopiť. Panika nám nepomôže. A keby sme teraz začali podrobne a farbisto líčiť krízu, jediné, čo by sme dosiahli, by bola panika. Pretože väčšina obyvateľov Ruska v živote nemala do činenia s burzami, financiami a celým tým hospodárskym krámom, kopami čísel, nepochopiteľných termínov a grafov im aj tak nič nevysvetlíme, a slová ako pád, kolaps, krach atď., ľuďom zbytočne naženú strach. Lebo my sme vôbec riadni strachopudi. To preto, že u nás sa rozprávky vždy zle končia. Občania by v panike okamžite začali vyberať peniaze z účtov, skupovať soľ a zápalky, kopať zemľanky a živiť sa bylinkami. V tomto zmysle by „nadbytočné“ negatívne informácie skutočne mohli byť prebytočné.
Lenže klamať sa nepatrí. Po druhé, nie je dobré rozhodovať za ľudí o tom, ktoré informácie potrebujú a ktoré im škodia. Po tretie, panika je dôsledkom ignorancie.
Začína sa kríza a problémy za-siahnu milióny ľudí. Otázka je len, koľko tých miliónov bude. Ale keď ľudia prídu o prácu, o možnosť rozvíjať svoj biznis, o peniaze a perspektívy, keď uvidia, že ich známi sú v tej istej situácii, a keď im pri tom z obrazovky budú nahovárať, že situácia je pod kontrolou a že sa podnikli efektívne kroky, môže to vzbudiť nielen podráždenosť, ale aj masové protesty, ktoré u nás dávno upadli do zabudnutia.
A to ešte netušíme, ako sa naši súčasní vládcovia zachovajú v podmienkach krachujúcej ekonomiky a protestov, pretože doteraz vládli v skleníkových podmienkach.
Esej vyšla v internetových novinách Ježednevnyj žurnal.