Tento rok sa hemží prezidentskými voľbami. Francúzsko a v Spojené štáty čaká napínavý boj o prezidentské kreslo, zatiaľ čo v mojom rodnom Rusku takmer nikto nepochybuje o výsledku. No hoci je výsledok takmer istý, neznamená to, že nejde o veľa. Plynulá výmena titulu z premiéra na prezidenta Putina – ktorou sa mu podarilo obísť zákonom predpísaný maximálny počet dvoch následných prezidentských období – sa západným očiam môže javiť ako samozrejmosť v zatvorenom svete kremeľskej politiky. Inak to však vidia mnohí Rusi, ktorých urazila arogantná proklamácia perspektívy nepohnuteľnej prezidentskej moci do ďalšieho desaťročia alebo aj dlhšie. Chudobní ľudia, stredné vrstvy i tí bohatí vyšli do […]

Jednoho zimního dne roku 1732 se z hrobě Balkánu dostal na světlo “osvícené” Evropy podivný tvor: upír. Kariéra jednoho z nejpopulárnějších mýtů evropské moderny ale v žádném případě  nezačíná v Transylvánii. Zrodil se totiž v Medvedji, zapadlé vesničce v jižním Srbsku, z níž se v Titových dobách stalo reálsocialistické (malo)město a v 70. letech tu vnikly termální lázně, které trpícím obyvatelům Jugoslávie slibovali zmírnění jejich obtíží. Takový obyčejný úkaz V třicátých letech 18. století byl po válkách s Turky celý západní Balkán obsazen habsburskými vojsky. Panoval tu hlad, epidemie a nejistota, co místním přinese změna vrchnosti. A pak se najednou […]

A stále to pokračuje: vyprázdňovanie slobôd nazývaných občianske a ľudské práva. Podľa nedávo publikovanej správy nemecké tajné služby sledujú e-maily a ďalšie formy internetovej komunikácie v gigantickom rozsahu: roku 2010 bolo na konkrétne kľúčové slová prehľadaných 37 292 862 e-mailov a dátových spojení, päťkrát toľko ako v predchádzajúcom roku. S akým úspechom? Len v dvesto trinástich prípadoch sa našlo niečo použiteľné. Vo februári 2011 odpočúvala v súvislosti s protineonacistickou demonštráciou drážďanská polícia telefóny desaťtisícom občanov a zhromaždila vyše milióna dátových viet, údajne aby predišla závažným trestným činom. V Berlíne úrady minulý rok vyhodnocovali tisíce dát z mobilov, aby sa dostali […]

Dear Prime Minister Radičová, You have taken the words out of my mouth when you told the [Czech Prime Minister] Petr Nečas in Brussels that “‚this is not how an honest and upright man behaves”‘, that is, first rushing into the EU and then beating a retreat as soon as problems arise. And you’’re also quite right to say that back in the days when Czechoslovakia split, our countries competed who would be the first to join the EU. In my country it was actually Václav Klaus himself who led this relay race and for a long time it seemed likely […]

Strašidlo obchádza Španielsko – a s krízou sa zobúdza strach. Foto: Arturo Rodriguez / AP Photo Vo februári 2006 som sa rozhodol dať si doma všeličo zrenovovať. V dohodnutý deň, ešte než som odišiel na univerzitu, som čakal na remeselníkov: mali prísť dvaja murári, dvaja elektrikári, jeden klampiar. Presne o ôsmej tam boli. Murári prišli v mercedese, elektrikári v bavoráku, klampiar v audi 5. Pri pohľade na tie tátoše zaparkované vedľa môjho chatrného Citroëna C5 som pochopil, že v mojej krajine čosi nie je v poriadku. Títo remeselníci neboli žiadna výnimka. Plno mojich známych prestalo študovať, aby mohli začať zarábať, najčastejšie v stavebníctve. Dnes vedú nákladný životný štýl, […]

Je všeobecně známo, že Švejk vyčinil sapéru Vodičkovi nadávajícímu na Maďary, že některý Maďar taky za to nemůže, že je Maďar. Osobně bych s dobrým vojákem rád souhlasil, ačkoliv ani Švejk by jisté nepopíral, že některý Maďar naopak velmi může za to, že je Maďar. S patosem 19. století Například na počátku února zesnulý István Csurka, významný dramatik a jeden z největších poválečných maďarských nacionalistů, je takovým prototypem. Vyznával autentickou národní identitu, za starého režimu skryté a po roce 1989 zcela otevřené: vytáhl ze skříně husarskou uniformu, na police vyložil předválečné slovníky, vyvěsil vlajky páchnoucí naftalínem, dolil si ještě jednu […]

Ostrov Grimsey je jediná časť Islandu, ktorú pretína polárny kruh. Tiahne sa presne stredom postele legendárneho pastora. Ako hovorí legenda, tento bohabojný človek sa zaslúžil o zaľudnenie ostrova v čase, keď sa statoční mladí muži pasovali s oceánom a nechávali svoje ženy pod jeho ochranou. Počet obyvateľov teraz prekročil stovku, a hoci sa všetci sa smejú z legendy o plodnom pastorovi, terajší duchovný prilieta len raz za štvrť roka. Zo striech moderných domčekov trčia satelitné antény a ostrovania si cez víkend objednávajú drahú leteckú pizzu z Akureyri. Takto to tu vyzerá dnes, ale až do roku 1920 bol ostrov Grimsey […]

Utajenou operaci Gorila umožnila v podstatě náhoda. Její důsledky mohou zásadním způsobem změnit budoucnost země. Přečtěte si reportáž týdeníku Respekt o Kanaďanovi z malé slovenské vesnice, který možná změní dějiny Slovenska. Městys Svatý Jur u Bratislavy, proslavený vinařskými sklepy, je dopoledne vylidněn, barevné domy i morový sloup na náměstí působí jako divadelní kulisy. Slunce sice nedokáže prohřát mrazivý vzduch, ale v místní hospůdce sálá teplo ze dřeva, jehož je v lesích Malých Karpat zvedajících se přímo za hradbami postavenými v 17. století proti Turkům habaděj. Toma Nicholsona, který vstupuje do hospody ve vatované bundě a vypadá, jako kdyby právě sešel z blízkých hor, zdraví místní štamgasti zvednutím […]

Andrew Miller, významný prozaik a najnovší nositeľ anglickej Literárnej ceny Costa, v januári v rozhovore poznamenal, že síce predpokladá, že prózu čoskoro budú ľudia čítať najmä na obrazovke, predsa však verí a dúfa, že ľudia neprestanú čítať beletriu na papieri. Vlani v októbri Julian Barnes v prejave pri prijímaní Man Bookerovej ceny tiež vyslovil nádej, že tlačené knihy prežijú. K rovnakému vyznaniu sa hlási aj Jonathan Franzen. A na univerzite, kde prednášam, sa niektorí profesori, mladí aj starí, pohoršujú pri predstave, že dakto číta poéziu na Kindli. Pokladajú to za svätokrádež. Majú pravdu? Obhajovať e-knihy z praktického hľadiska nie je ťažké.  Text si môžeme kúpiť okamžite kdekoľvek […]

Raz veľmi dávno povedal jeden veľký vodca ubiedenému ľudu svojej krajiny: Radšej budeme jesť trávu, ako by sme sa vzdali!. Tá krajina sa volala Albánsko a bolo to v šesťdesiatych rokoch. Vtedajší diktátor Enver Hodža práve zrušil spojenectvo so Sovietskym zväzom, čo malo za následok, že Moskva prestala posielať do Albánska obilie. Albánsko sa teda priklonilo k Číne. Jesť trávu je odvtedy na Balkáne príslovečný výraz pre hrdú zaťatosť, ale aj ochotu režimu obetovať blaho obyvateľstva vyššiemu princípu, či už izolacionizmu, marxizmu alebo nacionalizmu. Vyzerá to, že Srbsko si práve na zvyká na chuť trávy. Budú Srbi nútení jesť trávu? […]