<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Salon &#187; OS</title>
	<atom:link href="https://salon.eu.sk/sk/archiv/category/media/os/feed" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://salon.eu.sk/sk</link>
	<description>(English) Just another WordPress site</description>
	<lastBuildDate>Tue, 20 Jan 2026 17:11:40 +0000</lastBuildDate>
	<language>sk-SK</language>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>1</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=4.2.39</generator>
	<item>
		<title>Svet zaseknutý v čase / Rozhovor</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/401</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/401#comments</comments>
		<pubDate>Fri, 29 Feb 2008 04:48:30 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Andrea Puková a Marta Frišová-Šimečková]]></category>
		<category><![CDATA[OS]]></category>
		<category><![CDATA[Rozhovor]]></category>

		<guid isPermaLink="false"></guid>
		<description><![CDATA[Milan Nič sa rád predstavuje. Ja som Nič, hovorí nič netušiacim ľuďom, ktorí si myslia, že zle počuli, ale, pochopiteľne, hanbia sa znovu pýtať. Je vlastne živou antitézou k svojmu priezvisku. Slovo nič je vyabstrahovaná negácia všetkého, a Milan Nič stelesňuje jej opak. Je to, ako keby mu nič iné nezostávalo. Mohlo sa mu to stať aj takto: Milan Nič je z najmladšej generácie tých, čo boli v osemdesiatom deviatom roku už dospelí ľudia. Na rozdiel od väčšiny svojich rovesníkov, pokiaľ šlo o charakter reálneho socializmu, z jablka poznania dobrého a zlého odhryzol dávno pred veľkými demonštráciami. Vedel, čo je [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/401/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>O ľude, o národe / Esej</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/98</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/98#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 13 Jun 2007 04:48:30 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Esej]]></category>
		<category><![CDATA[OS]]></category>
		<category><![CDATA[Tibor Pichler]]></category>

		<guid isPermaLink="false"></guid>
		<description><![CDATA[Poznámky k východiskám slovenského politického myslenia. Čo znamená konzervativizmus, liberalizmus, politický katolicizmus, socializmus v slovenských dejinách? Je to náročná otázka a pravdu povediac ani sa nechcem pokúsiť dať na ňu priamu odpoveď. Skusmo sa zamyslím nad niektorými východiskami slovenského politického myslenia, ktoré majú dopad na dejiny slovenských politických smerov. Už hneď na úvod treba povedať, že slovenské politické myslenie začína ako národotvorné a nie je pôvodne politicky, ale etnicky entuziastické. Konceptualizuje jazykovú a kultúrnu odlišnosť, ktorú premieta aj do dejín a zakladá národný príbeh. Až neskôr sa táto koncepcia slovenskej jazykovej a kultúrnej partikularity politizuje a, prekračujúc medze len kultúrnych ašpirácií, tiahne na bránku politickej inštitucionalizácie a teritorializácie s koncovkou [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/98/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Amerika je novo začatá Európa / Rozhovor</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/80</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/80#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 13 Jun 2007 04:48:30 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Bernard-Henri Lévy]]></category>
		<category><![CDATA[OS]]></category>
		<category><![CDATA[Rozhovor]]></category>
		<category><![CDATA[Thierry Chervel]]></category>

		<guid isPermaLink="false"></guid>
		<description><![CDATA[Americká závrať je názov najnovšej knihy Bernarda-Henri Lévyho. Na pozvanie ctihodného časopisu Atlantic Monthly precestoval v roku 2004  naprieč Spojenými štátmi &#8211; sledoval Georgea Busha pri jeho predvolebných vystúpeniach, pozrel si Guantánamo, vybral sa do New Orleansu, ešte pred Katrinou, a v jednom z bordelov v Las Vegas získal pozoruhodné dojmy o americkom puritánstve. Kniha je tiež reflexiou intelektuálnej scény v Spojených štátoch a vzťahu Ameriky k Európe. Nasledujúci rozhovor viedol Thierry Chervel na tohtoročnom knižnom veľtrhu v Lipsku. V epilógu knihy ste namaľovali impozantnú panorámu intelektuálnej scény v Spojených štátoch &#8211;  od Samuela Huntingtona cez Francisa Fukuyamu až po Paula Bermana. Povedali by ste, že ťažisko intelektuálneho života sa z Európy [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/80/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Koniec hry na konci dejín / Esej</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/37</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/37#comments</comments>
		<pubDate>Fri, 27 Apr 2007 04:48:30 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Esej]]></category>
		<category><![CDATA[Francis Fukuyama]]></category>
		<category><![CDATA[OS]]></category>

		<guid isPermaLink="false"></guid>
		<description><![CDATA[Moderné liberálne spoločnosti majú slabé kolektívne identity. Postmoderné elity, najmä v Európe, cítia, že sa vyvinuli za hranice identít vymedzených náboženstvom a národom. Ak však naše spoločnosti nedokážu presadiť pozitívne liberálne hodnoty, môžu byť spochybnené migrantmi, ktorí sú si viac istí tým, kto sú. Moderná politika identít vyviera z medzery v politickej teórii, ktorá zakladá liberálnu demokraciu. Túto dieru predstavuje mlčanie liberalizmu ohľadne miesta a významu skupín. Línia modernej politickej teórie začínajúca Machiavellim a pokračujúca Hobbesom, Lockeom, Rousseauom a americkými Otcami zakladateľmi chápe otázku politickej slobody ako niečo, čo stavia štát proti jednotlivcovi, nie skupinám. Hobbes a Locke napríklad argumentujú, [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/37/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Chvála ruských žen / Esej</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/38</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/38#comments</comments>
		<pubDate>Fri, 27 Apr 2007 04:48:30 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Esej]]></category>
		<category><![CDATA[Martin C. Putna]]></category>
		<category><![CDATA[OS]]></category>

		<guid isPermaLink="false"></guid>
		<description><![CDATA[Kdo by si byl pomyslel, že kdy pojedu do Ruska! Taková léta jsem se tomu vyhýbal, ba i v novinách to rozhlašoval &#8211; v jakémsi rozhovoru pravil jsem na přímý dotaz: &#8220;Je tam mráz, medvědi a bolševici.&#8221; A až se ozval starý přítel Tomáš Glanc, toho času ředitel Českého centra v Moskvě, a že pořádá tam festival Monarchia &#8211; přesněji: M@narchia &#8211; čili festival kultury zemí střední Evropy s volnou spojující myšlenkou společné minulosti a virtuálního života staré monarchie &#8211; proto tedy: M@narchia &#8211; a já si řekl: Teď, nebo nikdy! Jde-li o možnost propagovat českou monarchii, hájit práva českého [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/38/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
	</channel>
</rss>
