<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Salon &#187; Le Nouvel Observateur</title>
	<atom:link href="https://salon.eu.sk/sk/archiv/category/media/le_nouvel_observateur/feed" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://salon.eu.sk/sk</link>
	<description>(English) Just another WordPress site</description>
	<lastBuildDate>Tue, 20 Jan 2026 17:11:40 +0000</lastBuildDate>
	<language>sk-SK</language>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>1</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=4.2.39</generator>
	<item>
		<title>Muž v strehu / Nekrológ</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/16930</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/16930#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 11 Nov 2015 22:25:50 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[andrea]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Iné]]></category>
		<category><![CDATA[Le Nouvel Observateur]]></category>
		<category><![CDATA[Pascal Bruckner]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://salon.eu.sk/?p=16930</guid>
		<description><![CDATA[André Glucksmann (19. júna 1937 – 10. november 2015) André Glucksmann je muž, čo je v strehu. Od svojej maoistickej mladosti, ktorú ľutuje – zatiaľčo iní sa stále ešte svojimi omylmi chvália – už nikdy nepoľavil v ostražitosti. Syn židovských rakúskych komunistov a členov Kominterny, ktorí emigrovali do Francúzska. Otec umrel roku 1940, matka sa stala príslušníčkou Résistance, vstupuje do života ako bojovník. Môže si nárokovať veľa slávy. Ako vedúca postava Nových filozofov a nakrátko aj asistent Raymonda Arona privádza do Francúzska Solženicyna, skeptickým reakciám ľavice, ešte zaslepenej sovietskym fantómovým obrazom, navzdory. Knihami ostrými ako britva atakuje totalitarizmus, nadväzuje kontakt s [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/16930/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Je revolúcia možná? / Rozhovor</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1391</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1391#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 08 Feb 2010 04:48:30 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Aude Lancelin]]></category>
		<category><![CDATA[Le Nouvel Observateur]]></category>
		<category><![CDATA[Rozhovor]]></category>

		<guid isPermaLink="false"></guid>
		<description><![CDATA[Bernard-Henri Lévy sa háda so Slavojom Žižekom o budúcnosti ľavičiarov a návrate komunistickej myšlienky. Bernard-Henri Lévy, nedávno ste definovali ľavicu jej sociálnymi vymoženosťami, jej parlamentnými zápasmi a odbormi. No predsa len, nedá sa povedať, že by sociálna otázka bola vo vašom verejnom angažovaní zas až tak prítomná, a to ani v jeho začiatkoch. ľavicoví intelektuáli ako ste vy opustili tento terén, no neotvorili tým širokú cestu pre návrat radikálnych progresivistických paradigiem, nad ktorými dnes nariekate? (Video tu) Bernard-Henri Lévy: Zrejme to nemyslíte zle, ale mýlite sa. Nedávno som napísal, že fundamentálnou otázkou dneška je otázka novej biedy a že nám chýba nový Coluche. Naozaj [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1391/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Homo putinus / Monológ</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/47</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/47#comments</comments>
		<pubDate>Sat, 05 May 2007 04:48:30 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Le Nouvel Observateur]]></category>
		<category><![CDATA[Rozhovor]]></category>
		<category><![CDATA[Vladimir Sorokin]]></category>

		<guid isPermaLink="false"></guid>
		<description><![CDATA[V Rusku je každý človek, taxikár či funkcionár, politik, alebo intelektuál, literárnou postavou. U nás nerobíme rozdiel medzi literatúrou a životom. Pre spisovateľa je táto krajina eldorádom. Vo Francúzsku musia spisovatelia prekopať zem, len aby našli postavu. V Rusku chodia postavy po povrchu. Svojich spisovateľov od Tolstého po Pasternaka považujeme za bohov. Preto ma v románe Belasá slanina bavilo predstavovať si roku 2068 klony Tolstého, Čechova, Dostojevského či Platonova. To je môj spôsob boja proti sakralizácii literatúry. V literatúre si na rozdiel od života môžem dovoliť všetko. Zato si zakazujem nudnosť a vulgárnosť, tú slávnu &#8220;pošlosť&#8221;, ktorú nemal rád Nabokov. [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/47/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
	</channel>
</rss>
