<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Salon &#187; Tony Judt</title>
	<atom:link href="https://salon.eu.sk/sk/archiv/category/authors/tony__judt/feed" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://salon.eu.sk/sk</link>
	<description>(English) Just another WordPress site</description>
	<lastBuildDate>Sun, 21 Jun 2026 19:17:12 +0000</lastBuildDate>
	<language>sk-SK</language>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>1</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=4.2.39</generator>
	<item>
		<title>Revolucionári / Esej</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1712</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1712#comments</comments>
		<pubDate>Fri, 20 Aug 2010 04:48:30 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Esej]]></category>
		<category><![CDATA[The New York Review of Books]]></category>
		<category><![CDATA[Tony Judt]]></category>

		<guid isPermaLink="false"></guid>
		<description><![CDATA[Narodil som sa v Anglicku roku 1948, dosť neskoro na to, aby som sa o pár rokov unikol povinnej vojenskej službe, ale v správnom čase pre Beatles: keď nahrali Love Me Do som mal pätnásť rokov. O tri roky neskôr sa zjavili prvé minisukne a ja bol som dosť starý na to, aby som ocenil ich cnosti a dosť mladý, aby som dokázal využiť príležitosti, ktoré poskytovali. Vyrastal som v ére prosperity, bezpečnosti a pohodlia, a tak keď prišiel 68-y, začal som sa búriť. Ako mnohí príslušníci mojej povojnovej generácie, vo svojom nekonformizme som bol konformista. Nedá sa odškriepiť, že v šesťdesiatych rokoch bolo dobre byť mladý. Zdalo [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1712/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Ako ma zachránila čeština / Esej</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1699</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1699#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 10 Aug 2010 04:48:30 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Esej]]></category>
		<category><![CDATA[The New York Review of Books]]></category>
		<category><![CDATA[Tony Judt]]></category>

		<guid isPermaLink="false"></guid>
		<description><![CDATA[Niektorí muži striedajú manželky. Iní striedajú autá. Daktorí menia pohlavie. Kríza stredného veku spôsobuje, že muži cítia potrebu nejakým výstredne odlišným činom prejaviť kontinuitu s vlastnou mladosťou. „Odlišnosť“ je samozrejme relatívny pojem: muž, ktorým takáto kríza lomcuje sa obvykle chová rovnako ako všetci ostatní muži – veď preto sa vie, že ide o krízu stredného veku. U mňa to však prebiehalo trochu inak. Bol som v správnom veku, v správnom štádiu života (práve som sa rozvádzal sa s manželkou č. 2) a trápili ma obvyklé neistoty stredného veku: Aký to má celé zmysel? No riešil som to po svojom. Začal som sa učiť po česky. Začiatkom [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1699/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Slová / Esej</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1666</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1666#comments</comments>
		<pubDate>Fri, 09 Jul 2010 04:48:30 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Esej]]></category>
		<category><![CDATA[The New York Review of Books]]></category>
		<category><![CDATA[Tony Judt]]></category>

		<guid isPermaLink="false"></guid>
		<description><![CDATA[Vychovali ma slová. Z nášho kuchynského stola sa v hašterivej kaskáde dôrazných tvrdení a nekonečných otázok rinula ruština, poľština, jidiš, francúzština a svojská napodobenina angličtiny. Bombastické trosky Socialistickej strany Veľkej Británie zo začiatku 20. storočia z éry kráľa Edwarda VII. poletovali po kuchyni v obhajobe Spravodlivej Veci. Celé hodiny som nadšene načúval, ako sa stredoeurópski samouci hlboko do noci škriepili o marxizme, sionizme, socializme. Videlo sa mi, že zmyslom dospelej existencie je rozprávať. A vidí sa mi to podnes. Ak som sa chcel uplatniť, aj ja som musel rozprávať. Na rodinné slávnosti som si nacvičoval slová, predvádzal som ich a prekladal ich. „Fíha, z neho raz bude právnik,“ hovorievali. „Ten [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1666/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Včera v Paríži / Esej</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1591</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1591#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 27 May 2010 04:48:30 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Esej]]></category>
		<category><![CDATA[The New York Review of Books]]></category>
		<category><![CDATA[Tony Judt]]></category>

		<guid isPermaLink="false"></guid>
		<description><![CDATA[Kam sa podeli francúzski intelektuáli? Kedysi sme mali Camusa, „súčasného dediča dlhého radu moralistov, ktorých dielo predstavuje asi to najvýznamnejšie, čo nám dala francúzska literatúra“ (Sartre). Potom tu bol sám Sartre. A ešte Francois Mauriac, Raymond Aron, Maurice Merleau-Ponty a „neomylná Mme de Beauvoir“ (Aron). Po nich prišiel Roland Barthes, Michel Foucault a trochu spornejší Pierre Bourdieu. Každý z nich si zaslúži významné miesto v radoch románopiscov, filozofov, alebo proste literátov. No predovšetkým to všetko boli francúzski intelektuáli. Hnací motor Iste, aj dnes sa ešte nájde zopár význačných osobností mimo Francúzska: napríklad taký Jürgen Habermas či Amartya Sen. Ale keď spomenieme Jürgena Habermasa, prvé, [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1591/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Ľudia na okraji / Esej</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1506</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1506#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 08 Apr 2010 04:48:30 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Esej]]></category>
		<category><![CDATA[The New York Review of Books]]></category>
		<category><![CDATA[Tony Judt]]></category>

		<guid isPermaLink="false"></guid>
		<description><![CDATA[Identita je nebezpečné slovo. Dnes sa vlastne ani nedá slušne použiť. Vo Francúzsku a v Holandsku sa umelo vyvolávaná „celonárodná diskusia“ o identite využíva ako priehľadné rúško na politické využívanie antiimigračných nálad a okatý manéver, aby sa pocity úzkosti, ktoré v ľuďoch vyvoláva ekonomická situácia, presmerovali na menšiny. V decembri 2009 sa miestne úrady v talianskom regióne Brescia nehanbili sľúbiť miestnym obyvateľom „biele Vianoce“ a politiku identity zredukovali na domové prehliadky, ktoré mali odhaliť ľudí tmavej pleti. Teplý kúpeľ Aj v akademických kruhoch sa toto slovo zneužíva na podobné zákerné účely.  Dnešní študenti si môžu vyberať zo širokej škály kurzov, venovaných identite: „rodových štúdií“, „ženských štúdií“, „ázijsko-pacificko-amerických [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1506/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
	</channel>
</rss>
