<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Salon &#187; Tim Parks</title>
	<atom:link href="https://salon.eu.sk/sk/archiv/category/authors/tim_parks/feed" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://salon.eu.sk/sk</link>
	<description>(English) Just another WordPress site</description>
	<lastBuildDate>Sat, 13 Jun 2026 12:39:07 +0000</lastBuildDate>
	<language>sk-SK</language>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>1</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=4.2.39</generator>
	<item>
		<title>Nový duch jednoty</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/18526</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/18526#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 11 Mar 2020 20:27:40 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[andrea]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Esej]]></category>
		<category><![CDATA[The New York Times]]></category>
		<category><![CDATA[Tim Parks]]></category>

		<guid isPermaLink="false">https://salon.eu.sk/?p=18526</guid>
		<description><![CDATA[Lístky na koncert aj na futbal sú vám nanič. Vaše deti nemôžu ísť do školy. Dokonca aj omše zrušili.  Pred spaním ešte posledný pohľad na titulky správ v sobotu večer. Dozviete sa, že vaše mesto uzavreli. Alebo čoskoro uzavrú. To nie je jasné. Zdá sa, že nariadenie ešte nie je podpísané. Na sociálnych sieťach vidíte ľudí, ako sa náhlia na stanicu, väčšinou na posledné vlaky na juh. Toto je Miláno, jediné mesto v krajine, ktoré silnelo a bohatlo aj v rokoch stagnácie po finančnej kríze 2008. Obrovské množstvo ľudí, čo tu pracujú, sú z juhu. Keď má byť pre coronu [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/18526/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Hranice satiry / Esej</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/12032</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/12032#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 28 Jan 2015 08:42:59 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[andrea]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Esej]]></category>
		<category><![CDATA[The New York Review of Books]]></category>
		<category><![CDATA[Tim Parks]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://salon.eu.sk/?p=12032</guid>
		<description><![CDATA[Na akom princípe funguje satira? Čo od nej môžeme očakávať? Tieto otázky sa nevdojak tisnú na jazyk po nedávnych udalostiach v Paríži. Presnejšie povedané, líši sa druh satiry, aký praktizuje časopis Charlie Hebdo &#8211; teda obrázky, ktoré si otvorene a niekedy oplzlo strieľajú z náboženských postáv (Otec, Syn a Svätý duch majú análny sex; Mohamed so žltou hviezdou v zadku) &#8211; zásadne od bežnej satiry? Nezaobíde sa západná kultúra bez toho, aby mohla takéto obrazy plodiť? A plnia skutočne funkciu satiry? Základom satiry je to, že apeluje na takzvaný zdravý rozum a spoločný morálny kódex. Satira nie je totožná s [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/12032/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Tisíc slov / Stĺpček</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/10387</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/10387#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 02 May 2013 06:46:40 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[andrea]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Stĺpček]]></category>
		<category><![CDATA[The New York Review of Books]]></category>
		<category><![CDATA[Tim Parks]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://salon.eu.sk/?p=10387</guid>
		<description><![CDATA[Koľko slov by mal mať tento blog? 1000? Presne? K vymoženostiam internetovej éry patrí aj to, že sa novinárčina vymanila z obmedzení tlačenej stránky. Autor sa už nemusí prispôsobovať konvenciám stĺpčeka, štvrťstrany či polstrany – obmedzeniam, ktoré si často vyžadovali poľutovaniahodné škrty v poslednej sekunde – a môže svojmu príbehu dať dĺžku, akú pokladá za vhodnú. Blogosféra so svojou nádhernou, ale nebezpečnou flexibilitou sa môže kruto vypomstiť na autorovom vzťahu k čitateľom. Čo je však správne? Ako pravidelnému čitateľovi online vydania Guardianu sa mi často zdá, že články, ktoré tam uverejňujú sú únavne dlhé a rozvláčne. Posuniem si text ďalej v nádeji, [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/10387/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Nič zaujímavé / Stĺpček</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/9474</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/9474#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 29 Jan 2013 07:40:48 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[andrea]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[The Paris Review]]></category>
		<category><![CDATA[Tim Parks]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://salon.eu.sk/?p=9474</guid>
		<description><![CDATA[Tim Parks sa v Oknách do sveta pozerá na Miláno. Mám vytiahnuť žalúzie predtým, než si pôjdem na cappuccino alebo až potom? To je prvé rozhodnutie na začiatku každého nového dňa. Musím zistiť, či prší. Šnúra je vyšúchaná a latky na žalúziách sa spriečia, ak ju potiahnem priprudko. Pomaly sa otvára výhľad. ‚Výhľad‘ je trochu prehnaný výraz. Je to obyčajný dvor v činžiaku z šesťdesiatych rokov v robotníckej časti Milána; môj balkónik visí nad hlavným vchodom budovy, oproti ďalším podobným balkónikom nad ním a vpravo. V niektorých pulzuje život v podobe rastlín, psov, mačiek a kanárikov, v iných sú uskladnené staré bicykle, detské kočíky, nábytok. Uprostred priestranstva je [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/9474/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Potrebujeme príbehy? / Esej</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/7646</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/7646#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 16 Apr 2012 07:43:30 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[andrea]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Esej]]></category>
		<category><![CDATA[The New York Review of Books]]></category>
		<category><![CDATA[Tim Parks]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://salon.eu.sk/?p=7646</guid>
		<description><![CDATA[Je načase otvorene si pohovoriť o jednom z obľúbených a všeobecne rozšírených názorov vo svete literatúry: že svet potrebuje príbehy. “Ľudia cítia obrovskú potrebu,” hlása Jonathan Franzen v rozhovore pre Corriere della Sera (dnes sa už nikam neschováš) “dlhých, komplikovaných a detailne prepracovaných príbehov, aké vie napísať len autor v plnom sústredení, osamote, preč od ohlušujúceho trkotania Twitteru.” Pre prozaika je samozrejme výhodné namýšľať si, že ho jeho povolanie predurčuje k tomu, aby stál na strane dobra a uspokojoval súrnu a všeobecnú potrebu ľudí. Rovnako si viem predstaviť, že čitatelia čerpajú útechu z predstavy, že čítanie nie je len luxus, ale že im [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/7646/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
	</channel>
</rss>
