<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Salon &#187; Dubravka Ugrešić</title>
	<atom:link href="https://salon.eu.sk/sk/archiv/category/authors/dubravka_ugresic/feed" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://salon.eu.sk/sk</link>
	<description>(English) Just another WordPress site</description>
	<lastBuildDate>Tue, 20 Jan 2026 17:11:40 +0000</lastBuildDate>
	<language>sk-SK</language>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>1</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=4.2.39</generator>
	<item>
		<title>Šťastie je tam, kde niet ľudí / Esej</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/12261</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/12261#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 02 Mar 2015 07:35:46 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[andrea]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Dubravka Ugrešić]]></category>
		<category><![CDATA[Esej]]></category>
		<category><![CDATA[Gazeta Wyborcza]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://salon.eu.sk/?p=12261</guid>
		<description><![CDATA[Ktosi sa ma nedávno opýtal, či si pamätám nejaké šťastné chvíle zo svojho života. Tá otázka ma ochromila. Slovo šťastie sa z môjho slovníka vyparilo, už viac-menej tridsať rokov som nerozmýšľala nad tým, či som šťastná. Šťastné chvíle sú zriedkavé, odvrkla som, presvedčená, že si tým kupujem čas. Človek predsa musí dosiahnuť určitý vek, aby si mohol dovoliť niečo tak triviálne ako tvrdenie, že šťastné chvíle sú zriedkavé. Zdá sa že už som v tomto veku. Môj vek mi slúži ako alibi. Veriaci to majú ľahšie. Akékoľvek svinstva sa dopustia &#8211; šlohnú dakomu peňaženku alebo niekoho zabijú &#8211; Boh je [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/12261/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Maratón na dlhé trate / Esej</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1388</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1388#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 04 Feb 2010 04:48:30 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Dubravka Ugrešić]]></category>
		<category><![CDATA[Esej]]></category>
		<category><![CDATA[Neue Zürcher Zeitung]]></category>

		<guid isPermaLink="false"></guid>
		<description><![CDATA[Vďaka pokroku lekárskej vedy a rozvinutému sociálnemu štátu ľudia v priemyselných krajinách kontinuálne starnú. Dlhý život stojí na vrchole hodnotového rebríčka. Ale čo z toho vyplýva &#8211; ak mladí majú čoraz menej času a energie starať sa o starých? Keď Boh stvoril svet, všetkým tvorom chcel stanoviť dĺžku života. Somárovi, psovi, opici a človeku dal po tridsať rokov. Somár vedel, že ho čaká úmorný život, tak Boha poprosil, aby mu ho Boh skrátil. A tak mu Boh osemnásť rokov ubral. Aj pes a opica sa žalovali, že sa im ušiel pridlhý život, a tak aj im Boh život skrátil &#8211; [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1388/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Kaderníčka a pudlík / Esej</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1236</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1236#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 24 Aug 2009 04:48:30 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Dubravka Ugrešić]]></category>
		<category><![CDATA[Esej]]></category>
		<category><![CDATA[Gazeta Wyborcza]]></category>

		<guid isPermaLink="false"></guid>
		<description><![CDATA[Čo presne robí vlasť? Od detstva nám vtĺkajú vlasť ako obraz a vlastníctvo – väčšinou zliate so štátom, na ktorý smieme byť hrdí. Musí však byť vlasť definovaná národne? Neexistujú úplne bazálne štruktúry a situácie, ktoré by sme mohli vnímať ako vlasť? Vlasť je faktom v živote človeka, tak ako je jeho nevratným faktom rodisko. S vlasťou sa stretnete už v škôlke. Jednou z prvých vecí, ktoré sa tam dieťa naučí, je slávna veta: „Moja vlasť je …“ V tomto nežnom veku nás začínajú brífovať o vlasti, pokračuje sa potom v škole na hodinách dejepisu, materinského jazyka a literatúry a [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/1236/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Každý je vítaný, všetko je dovolené / Esej</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/933</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/933#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 25 Feb 2009 04:48:30 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Dubravka Ugrešić]]></category>
		<category><![CDATA[Esej]]></category>
		<category><![CDATA[Gazeta Wyborcza]]></category>

		<guid isPermaLink="false"></guid>
		<description><![CDATA[Andy Warhol, vynálezca karaoke vo výtvarnom umení, umrel včas, lebo dnes by sa s hrôzou musel pozerať, ako sa k nemu blíži anonymná konzerva polievky Campbell a chce ho zožrať. Karaoke (z japončiny, doslova: prázdny orchester) je forma zábavy pre milióny ľudí, ktorí túžia byť Madonnou alebo Sinatrom. Spevák-amatér, wannabe Madonna či Sinatra, zaskakuje za pôvodného speváka, ktorého hlas sa odstráni alebo úplne stíši, a spieva namiesto neho. Spevák-amatér nemusí dokonca ani poznať slová pesničky, môže si ich prečítať na obrazovke. Prístroj na karaoke vymyslel začiatkom sedemdesiatych rokov japonský hudobník Daisuke Inoue. Daisuke Inoue si svoj vynález nedal patentovať, a [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/933/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Moje šovinistické ucho / Esej</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/837</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/837#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 05 Jan 2009 04:48:30 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Dubravka Ugrešić]]></category>
		<category><![CDATA[Esej]]></category>
		<category><![CDATA[Neue Zürcher Zeitung]]></category>

		<guid isPermaLink="false"></guid>
		<description><![CDATA[O morálnom pustošení verejného priestoru. Hranica medzi súkromím a verejnosťou v dobe, ktorá sa bez škrupúľ ženie za sebarealizáciou, začala byť neostrá. Tam, kde sa jednotlivcovi pod tlakom vedomia, že je pozorovaný, kedysi nanucovalo mať svoje osobné pocity pod kontrolou, teraz hrozí, že sa táto povinnosť obráti vo svoj opak. Ulica sa stáva javiskom vlastného ja – sloboda, ktorú si človek vyberá, sa stáva neslobodou iných. Pochoduje smerom ku mne ako vojak v plnej zbroji, rozhodne kráča po imaginárnej krivke s ruksakom na chrbte, uši zapchaté i-podom. Slnečné okuliare znemožňujú akýkoľvek zrakový kontakt. Telo používa ako neviditeľný snežný pluh, ktorým pred [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/837/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
	</channel>
</rss>
