<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Salon &#187; Andrzej Stasiuk</title>
	<atom:link href="https://salon.eu.sk/sk/archiv/category/authors/andrzej__stasiuk/feed" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://salon.eu.sk/sk</link>
	<description>(English) Just another WordPress site</description>
	<lastBuildDate>Tue, 20 Jan 2026 17:11:40 +0000</lastBuildDate>
	<language>sk-SK</language>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>1</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=4.2.39</generator>
	<item>
		<title>Čím viac sa bojíme, tým väčších zbabelcov volíme / Prejav</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/18092</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/18092#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 15 Aug 2016 08:30:50 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[andrea]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Andrzej Stasiuk]]></category>
		<category><![CDATA[Der Spiegel]]></category>
		<category><![CDATA[Esej]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://salon.eu.sk/?p=18092</guid>
		<description><![CDATA[Pred mnohými, mnohými rokmi som po prvý raz pricestoval do Rakúska. Samozrejme do Viedne. Žijem na juhu Poľska, v bývalej Haliči a tak som sa pokúšal v bývalom hlavnom meste c.k. monarchie cítiť tak, akoby to bolo moje hlavné mesto. Liečil som si tým mindrák vidiečana. Nevedel som sa však zbaviť pocitu, že značnú časť celej tejto nádhery postavili a zariadili za peniaze haličských sedliakov, čo v tých časoch treli príslovečnú chudobu. Nadšene som krúžil medzi Heldenplatzom a Stephansplatzom a nadchýnal som sa. Imperiálna veľkoleposť sa miešala s domáckosťou, pretože okrem nemčiny som okolo seba počul všetky slovanské jazyky a navyše, samozrejme, [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/18092/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Európa umiera na strach o svoj blahobyt / Esej</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/11281</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/11281#comments</comments>
		<pubDate>Fri, 31 Jan 2014 13:10:26 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[andrea]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Andrzej Stasiuk]]></category>
		<category><![CDATA[Esej]]></category>
		<category><![CDATA[salon.eu.sk]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://salon.eu.sk/?p=11281</guid>
		<description><![CDATA[Žiadna mapa nedokáže odmerať osamelosť, v ktorej sa nachádza Ukrajina. V Poľsku farba oranžovej revolúcie bledne. Stratili sme vieru v zmysel vzájomnej pomoci? Obraz z posledných dní: Revolucionári z Majdanu v Kyjeve si zostrojili drevený katapult. Chcú ním bombardovať milíciu. Keď v Poľsku povieme Ukrajinci, myslíme kozáci. Potom sa nám pred očami objaví šialene odvážna kavaléria. Ale kozáci posledných dní väčšinou bojovali ako infantéria. Boli majstrami v umení obsadzovania. Stavali si obsadzovacie stroje, ktoré sa volajú hulajgorody a slúžia na prelamovanie stien a brán. Teraz si teda robia katapulty. Celý tento Majdan, celá táto ukrajinská revolúcia, aj fotografie a scény [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/11281/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Všetko po 9,99 / Stĺpček</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/9935</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/9935#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 27 Mar 2013 18:35:57 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[andrea]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Andrzej Stasiuk]]></category>
		<category><![CDATA[Stĺpček]]></category>
		<category><![CDATA[Tygodnik Powszechny]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://salon.eu.sk/?p=9935</guid>
		<description><![CDATA[Hrdinovia Sienkiewiczových Križiakov hovorili po goralsky. Spisovateľ zjavne zdieľal názor svojich súčasníkov, že Gorali sú tí etnicky najrýdzejší Poliaci. Ich dialekt a kultúra si zachovali akúsi nedotknutú prapoľskosť. To, že sú aspoň čiastočne potomkami potulných pastierov z Balkánu, z rumunských Karpát, nikomu nevadilo. Nie je vylúčené, že v tom čase táto skutočnosť nebola všeobecne známa. O samotných Goraloch ani nehovoriac. Všetci tí ich bačovia, bryndze, žinčice a valasi pochádzali skôr z rumunčiny alebo dokonca aj z taliančiny, no to už nikto nahlas nespomínal. Len skúste povedať Goralovi, že je Rumun. Samotní Gorali &#8211; mimoriadne podnikavé a zďaleka nie na hlavu [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/9935/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Sen o Pobede / Stĺpček</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/6682</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/6682#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 19 Jan 2012 23:01:33 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[andrea]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[ salon.eu.sk]]></category>
		<category><![CDATA[Andrzej Stasiuk]]></category>
		<category><![CDATA[Stĺpček]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://salon.eu.sk/?p=6682</guid>
		<description><![CDATA[Neúprosní nepriatelia. Foto: Petar Kujundzic / Reuters Nedávno som mal sen. Snívalo sa mi o Továrni Osobných Automobilov, v ktorej vyše štyridsať rokov pracoval môj otec. Bola to po druhej svetovej vojne prvá a v Poľsku dlho aj jediná fabrika na výrobu osobných áut. Postavili ju roku 1951. Prvé auto, ktoré sa tam vyrábalo, bola poľská verzia ruského GAZu M20, zvaného Pobeda, čiže Víťazstvo. Fabrika zaberala celú štvrť na periférii Varšavy a bola snáď najväčším zamestnávateľom v meste a jedným z najväčších v celej krajine. Zo zapadnutých dedín sem prúdili synovia a vnuci sedliakov zmeniť sa na robotníkov. Z dedinčanov [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/6682/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Desať dní / Esej</title>
		<link>https://salon.eu.sk/sk/archiv/5040</link>
		<comments>https://salon.eu.sk/sk/archiv/5040#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 12 Sep 2011 05:22:23 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[andrea]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[Andrzej Stasiuk]]></category>
		<category><![CDATA[Esej]]></category>
		<category><![CDATA[salon.eu.sk]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://salon.eu.sk/?p=5040</guid>
		<description><![CDATA[Môj priateľ, ukrajinský spisovateľ Taras Prochasko, v poslednej knihe sformuloval dosť riskantnú tézu. Napísal, že keby Nemecko vyhralo poslednú vojnu, Ukrajina by sa ocitla v sfére európskej kultúry. Tento názor vo mne spočiatku vyvolal hlboký odpor. Chápal som samozrejme, že počas druhej svetovej vojny postihol Poľsko a Ukrajina dosť odlišný osud. Hitler s Ukrajincami istým spôsobom koketoval, vábiac ich akousi rudimentárnou autonómiou (každopádne sa to Ukrajincom takto javilo), formoval ukrajinské jednotky SS, prerozličné pomocné a policajné útvary. Poľsko bolo jednoducho krvavo okupované a podľa hitlerovského plánu sa Poliaci mali sta? otrokmi. Koniec-koncov Nemci vybudovali fabriky smrti práve v Poľsku, pretože [&#8230;]]]></description>
		<wfw:commentRss>https://salon.eu.sk/sk/archiv/5040/feed</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
	</channel>
</rss>
