O nacionalistickom pochode v deň nezávislosti Poľska 11. novembra 2017 V toto nesmierne ponuré odpoludnie sa mi dostáva do rúk zbierka básní Vyplienené telo juhoafrickej poetky Antjie Krog. Nabehnú mi zimomriavky, keď si prečítam začiatok básne zázrak, ktorý tak presne vystihuje atmosféru tejto chvíle: „patrím do tejto krajiny ona ma stvorila, nemám inú krajinu, ako túto krajinu, nesmierna je moja láska k nej, zamotaná, zocelená, nespochybniteľná, neverím v zázraky, no oslobodenie mojej krajiny mierovou cestou bol zázrak – úžasný a rozjasaný, ostáva vo mne” (podľa Davida Grossmana) Je nedeľa, deň sa vlastne ani nekonal, súmrak prichádza už okolo štvrtej zapečatený nocou, tou absolútnou […]

Medzinárodný súdny tribunál pre bývalú Juhosláviu uznal bosniansko-srbského vojenského veliteľa Ratka Mladića vinným z genocídy za účasť na masakre v Srebrenici roku 1995. Slavenka Drakulić sa zamýšľa nad fotografiou z prvých dní konfliktu v Bosne a nad tým, čo vypovedá o povahe zla. Všetci si myslíme, že vieme, čo je zlo a ako vyzerá. Poznáme dosť príkladov z dejín, z tých najnovších, ba dokonca aj zo súčasnosti. Nazdávam sa však, že na ilustráciu toho, o čom tu dnes budeme diskutovať, bude užitočné pozrieť sa na to ešte raz – a myslím to doslova. Pojem zla existuje už od dávnych čias […]

Politika je beznádejne emocionálna záležitosť. Pritom o politických ideách – ako sloboda či rovnosť –  sa veľmi často hovorí ako keby to boli suché koncepty spísané v seminárnej miestnosti alebo výsledky teoretických diskusií. Lenže súčasťou politickej myšlienky je pocit. Speváčka Nina Simone raz povedala, že sloboda je “jednoducho pocit”, pocit “byť bez strachu”. Spravodlivosť je stav vecí, ale aj stav úľavy, eufórie, jasot. A politická argumentácia vo svojej najlepšej podobe obsahuje aj vášnivé vyjadrenie silných pocitov a skúseností. Nie všetky emócie sú v politike práve vítané. Napríklad, nenávisť a strach smerujú k vylučujúcemu správaniu a spravidla nás vedú k nespravodlivým […]

Koncom roku 2016 sa mnohých Európanov, otrasených Brexitom a vyvedených z miery víťazstvom Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách, zmocnilo hlboké zúfalstvo. Zmierili sa s predstavou, že Európska únia má svoj historický moment za sebou. O necelý rok neskôr je všetko po starom, no predsa je všetko inak. Podľa prieskumov verejnej mienky čoraz viac Európanov verí v Európsku úniu. Zlepšujúca sa hospodárska situácia na celom kontinente, žalostné výsledky populistov v Holandsku a potupa, akú predstaviteľka tvrdého Brexitu Theresa May zožala v predčasných voľbách vo Veľkej Británii im dodali nádej, že Európska únia dostala ďalšiu šancu a že ju bude vedieť využť. Presvedčivé víťazstvo Emmanuela […]

Profesor Wiktor Osiatyński, slávny ústavný právnik a ochranca ľudských práv, bol aj feministom. Dnes, v Čierny utorok, na prvé výročie veľkého protestu poľských žien, si v Poľsku pripomínajú manifest, ktorý poslal Kongresu žien roku 2009, a pozývajú ľudí na manifestácie po celej krajine. „Som feminista, pretože viem, že nerovnosť a rodová diskriminácia sú natoľko rozšírené,  že sú takmer nepostrehnuteľné. Som feminista, pretože viem, že aj samotný jazyk, ktorý používame na opisovanie skutočnosti, diskriminuje ženy. Som feminista, pretože viem, že vo väčšine kultúr dnešného sveta manželstvo vedie k tomu, ak sa voči žene dopúšťa domáceho násilia či znásilnenia jej vlastný muž, odopierajú […]

Nemecko nechce byť lídrom slobodného sveta.  Čo sa deje za jeho hranicami, ho takmer nezaujíma. V Británii, Francúzsku a Nemecku, troch európskych krajinách s najvyšším počtom obyvateľov, sa tento rok konajú významné voľby, ktoré v mnohých ohľadoch vytvoria podmienky pre budúcnosť Európy. Volebné kampane majú často väčšiu výpovednú hodnotu ako štatistické výsledky skutočného hlasovania. O čom ľudia diskutujú?  Čo je pre nich dôležité? Ktoré témy sa politické strany a ich lídri snažia presadzovať? Zdá sa, že v poslednom čase majú klapky na očiach všetci. Možno preto (alebo práve preto), že som Francúzka a žijem v Londýne, som nevedela pochopiť, ako sa mohlo stať, že v britskej volebnej […]

Sýrske demokratické sily už okolo troch mesiacov vedú vojenskú operáciu, ktorej cieľom je vytlačiť Daeš a znovu získať kontrolu nad Rakkou. Operácia má bezprostrednú podporu medzinárodnej koalície pod vedením Spojených štátov a doteraz sa jej podarilo dobyť polovicu mesta. Protiútok si už vyžiadal životy viac ako tisíctristo civilných obyvateľov a zničil 70 percent mesta. Nás, čo sme tu v Rakke prežili útok, teraz čaká boj o prežitie v situácii, keď nemáme zabezpečené ani základné životné potreby. Po dvoch týždňoch bojov prestala fungovať elektrina i voda, mesto je úplne izolované. Obliehaní obyvatelia netušia ani len, čo sa deje v susedných štvrtiach, o zbytku sveta ani nehovoriac – počujú len […]

Cees Nooteboom pozná Španielsko už mnoho rokov. Snaží sa porozumieť rozštiepeniu krajiny, ktoré pokračovalo ešte aj po teroristickom útoku, v čase hrôzy. Všimol som si v španielskych novinách v posledných dňoch jedno slovo. Slovo, ktoré som dovtedy nikdy nepočul, ramblajear, korzovať. Od teroristického útoku je ramblajear veľmi populárne, ako keby obyvatelia Barcelony chceli nohami demonštrovať to, čo na spomienkovej slávnosti na korzách tak hlasno po katalánsky vykrikovali, no tinc por, nemám strach, či, keď to kričali v množnom čísle, no tenim por. Po španielsky by to bolo no tengo miedo prípadne no tenemos miedo, ale fakt, že to kričali po […]

“Po prvé, som najmenší antisemita, akého ste v živote videli. Po druhé – rasizmus, som najmenší rasista.” Takto sa prezident vyjadril na tlačovej konferencii vo februári. Z jeho slov som bol nesvoj. Keď som si pred chvíľou pozeral fotografie mladých mužov v Charlottesville, ktorí pochádzajú z môjho domovského štátu, Ohio, a uvažoval som o hesle “Heil Hitler” na tričku jedného z nich, uvedomil som si, prečo. Celé roky som študoval výpovede Židov, ktorí prežili holokaust a spomienky ich záchrancov. Keď sa záchrancov pýtali, prečo tak konali, obvykle sa otázke vyhli. Ak na ňu dali odpoveď, jednoducho povedali, že spravili len to, čo […]

Poľskú spoločnosť už zjavne unavujú “neutopiteľné” tváre politikov a ľudia neveria v ich úprimné úmysly. I. Na vysvetlenie súčasného jazyka našej politiky musím najprv načrtnúť jej základné obrysy. Posledné desaťročia v Poľsku prebiehajú v znamení dvoch strán, založených roku 2001: na jednej strane je to Právo a Spravodlivosť (PiS) Jarosława Kaczyńského a na druhej Občianska platforma (PO) Donalda Tuska. Obe pochádzajú z polystyrénu (takto sa naozaj hovorilo bývalým členom Solidarity, hnutia, ktoré v roku 1989 zvrhlo komunistický režim v Poľsku, lebo kedysi počas štrajkov spávali na polystyrénových matracoch) a obe sú pravicovými stranami. PiS je extrémnejšia, nacionalistická, náboženská a euroskeptická, […]