Prestaňte s prefabrikovaným trúchlením: debata, ktorú treba otvoriť po berlínskom atentáte, je jednoducho debata o tom, či vôbec existovala nejaká bezpečnostná koncepcia vianočný trh na Breitscheidplatz. To, že islamistickí teroristi majú na muške vianočné trhy, sa predsa vie už dávno. A že námestie okolo Gedächtniskirche je symbolický priestor. Práve obete útoky majú nárok na to, aby sa tieto veci objasnili. Deň pred atentátom so tam bola, so svojím utečeneckým dieťaťom z Afganistanu. To, že ide o islamistický útok, mi došlo hneď, veď tu boli vianočné trhy už roku 2001 v Štrasburgu a teraz pred týždňom v Ludwigshafene. Títo mŕtvi a […]

Celé detstvo som vedela, že môj prastarý otec pašoval pušky do geta v Białystoku príslušníkom odboja, ktorí tam v auguste 1943 zorganizovali ozbrojené povstanie. Ako dospelá som pri rešeršovaní knihy o kolaborácii a odboji, postavenej na histórii mojej vlastnej rodiny zistila, ako bolo možné, že môj prastarý otec mohol zásobovať odbojárov: bol jedným z vodcov białystockého Judenratu, židovského vedenia geta, vymenovaného nacistami. Príbeh môjho prastarého otca je extrémny, no súčasne i typický. Zločinecké režimy môžu do istej miery fungovať vďaka tomu, že maximálne množstvo poddaných prinútia zúčastniť sa na páchaní zločinov. Už takmer sto rokov si ľudia na Západe lámu hlavu nad otázkou, […]

Jeho novembrové víťazstvo vo voľbách všetkých prekvapilo. Konzervatívni intelektuáli presvedčivo argumentovali proti jeho rasizmu a konšpiračnému mysleniu. Ich nacionalistickí konkurenti sa vysmievali z jeho sympatií k zahraničnému tyranovi. Podnikatelia vysvetľovali, že hospodárska izolácia len poškodí exportnú ekonomiku. Všetko zbytočne. Jeho stúpenci mu pochopiteľne verili. Revali na manifestáciách a vykrikovali po ňom heslá. K volebným urnám ich išlo oveľa viac než sa predpokladalo, najmä predstaviteľov robotníckej triedy. Napriek tomu voľby dopadli paradoxne. Ľavica získala o jeden milión hlasov viac ako jeho strana. No vďaka vrtochom volebného systému práve jeho poverili úlohou zostaviť vládu. Jeho stúpenci jasali, pravicové elity však zachovali pokoj. Nepodarilo sa im […]

Američania nie sú o nič múdrejší ako Európania, ktorí zažili na vlastnej koži, ako demokracia podľahla fašizmu, nacizmu či komunizmu. No my máme tú výhodu, že sa môžeme z ich skúseností poučiť. Práve teraz. Tu je dvadsať ponaučení z 20. storočia, prispôsobených dnešným okolnostiam. Neposlúchajte dopredu. Značnú časť moci dávame totalite dobrovoľne. V takýchto časoch ľudia dopredu rozmýšľajú, čo asi od nich bude vyžadovať totalitná vláda a začnú sa tak správať bez toho, aby im to prikázali. Aj vy to už robíte, že? Prestaňte. Anticipujúca poslušnosť ukazuje moci, čo si môže dovoliť a urýchľuje šírenie neslobody. Bráňte inštitúcie. Sledujte súdy alebo média alebo niektorý […]

Putinovo Rusko je oveľa väčšou hrozbou pre oslabený Západ. Lenin kedysi povedal: „Kapitalisti nám predajú povraz, na ktorom ich obesíme.“  Vladimír Putin nie je Lenin a ani jeho režim – riadený elitou, užívajúcou si bankové účty v daňových rajoch a privilégiá oligarchov – sa nedá celkom označiť za protikapitalistický. No stratégia Kremľa v novej konfrontácii medzi Ruskom a Západom spočíva v tom, že využíva západné slabiny a zmätenie a súčasne si nasadzuje agresívnu masku či už na Ukrajine, v Sýrii či kyberpriestore.  Možno preto šéf britskej vojenskej rozviedky MI5 nedávno varoval, že sa musíme brániť pred nepriateľským vmešovaním Ruska. Lenin nie je Putinov […]

Keď som sa o budúcnosti demokracie rozprávala s Belgičanmi, uvedomila som si, že som stopercentná Východoeurópanka. S celým vybavením, ktoré k tomu patrí, čiže dôvernou znalosťou zvratov ako ‘manko’, ‘úplatok’ či ‘tak, ako to vybavíme?’. Najprv bola reč o tom, že voľby ako nástroj demokracie sa skompromitovali a patria na smetisko. Vytrubuje o tom každý, koho rozhneval výsledok referenda v Anglicku. Ľudia hovoria, že Brexit ukázal, v nakoľko zmanipulovanej realite žijeme. Vďaka internetu sa slová Faragea či Trumpa rozletia z Podkarpatska do Dnepropetrovska a rezonujú až kdesi v Milwaukee. Je to nástroj, ktorý akoby politikom spadol z neba, navyše majú […]

Keď Putinova armáda neskrývane anektovala Krym, ruský prezident vystúpil v televízii a úškľabkom oznámil svetu, že na Ukrajine nie sú žiadni ruskí vojaci. Keď si Donald Trump vycucá z prsta fakty, napríklad keď tvrdí, že videl, ako sa v štáte New Jersey tisícky moslimov tešili z teroristického útoku na dvojičky alebo že mexická vláda úmyselne posiela do Ameriky ‘zlých’ prisťahovalcov, a keď organizácie overujúce pravdivosť informácií hodnotia 78 percent jeho výrokov ako nepravdivé a on sa napriek tomu môže stať kandidátom na prezidenta USA – v takýchto chvíľach sa zdá, že krajine slobody už na faktoch prestalo záležať. Keď kampaň za Brexit vyhlási […]

Kde sú demonštrácie v hlavných mestách Západu, odsudzujúce nemilosrdné útoky na Aleppo? Okolo tristotisíc ľudí je vystavených kobercovým náletom s použitím  špeciálnych náloží na ničenie bunkrov a trieštivých bomb. Žeby bolo až také strašné počasie, že sa ľuďom nechce vyjsť na námestia či protestovať pred ruským veľvyslanectvom? Alebo je to všetkým jedno? Nikto neverí, že protesty niečo dosiahnu? Vezmime si Londýn. Za posledné mesiace sa tu odohralo niekoľko demonštrácií v súvislosti s udalosťami v zahraničí, ani jedna významnejšia sa však netýkala obliehania a skazy Aleppa. Pred francúzskym veľvyslanectvom sa zišli veselo naladení ľudia a vysmievali sa zo zákazu burkín na Riviére.  V júni sa tisícky ľudí zúčastnili […]

“Kto miluje svoju vlasť, je púhy začiatočník, ten, pre ktorého každá piaď zeme znamená toľko, čo tá, na ktorej sa narodil, už pokročil ďaleko, ale zrelý je ten, komu sa celý svet stal cudzinou.” Hugo von St. Viktor, teológ (okolo rokov 1097-1141). Ešte nikdy doteraz toľko ľudí dobrovoľne necestovalo ako dnes. Už sotva existuje kúsok Zeme uchránený od postmodernej mobility. Ako kobylky útočíme na každé miestečko na slnku, potápame sa za Titanicom, vznášame sa v balónoch nad savanami, prerážame si cestu večným ľadom. Ani jeden kút Zeme nemá od nás pokoj. Naše cesty sa začínajú mapami a prospektmi. V nich […]

Kedykoľvek som zažil Šimona Peresa, vždy na mňa urobila dojem jeho odvaha. Ako politikovi, ktorý zastával všetky významné posty v Izraeli, sa mu však nepodarilo presadiť veľa z toho, čo bolo jeho presvedčením. Pred  osemnástimi rokmi nakrúcala izraelská televízia reláciu o rôznych miestach jeho života a Šimon Peres mi navrhol, aby som ho sprevádzal po jeho rodisku Višneva v Bielorusku. Vošli sme do nie veľmi veľkého dreveného dedinského domu, v rozľahlom dvore kotkodákali sliepky. Aj keď ho varovali, že zo studne nemá piť (“Pôdu nám otrávil Černobyľ”), Peres vlastnoručne spustil na reťazi vedro, vytiahol ho nahor, nalial si do plechového […]