André Glucksmann (19. júna 1937 – 10. november 2015) André Glucksmann je muž, čo je v strehu. Od svojej maoistickej mladosti, ktorú ľutuje – zatiaľčo iní sa stále ešte svojimi omylmi chvália – už nikdy nepoľavil v ostražitosti. Syn židovských rakúskych komunistov a členov Kominterny, ktorí emigrovali do Francúzska. Otec umrel roku 1940, matka sa stala príslušníčkou Résistance, vstupuje do života ako bojovník. Môže si nárokovať veľa slávy. Ako vedúca postava Nových filozofov a nakrátko aj asistent Raymonda Arona privádza do Francúzska Solženicyna, skeptickým reakciám ľavice, ešte zaslepenej sovietskym fantómovým obrazom, navzdory. Knihami ostrými ako britva atakuje totalitarizmus, nadväzuje kontakt s […]

Pre jednotlivca sú útek a migrácia exsitenciálnou hraničnou situáciou. Pre prijímajúce krajiny tá veľká výzva znamená aj veľkú šancu. Toto je obhajoba snov utečenca, ktorého ženie nádej na lepší život. Každý útek predstavuje akt odporu. O tom je napríklad film Casablanca. Neistota pred odchodom, hrôza z nedosiahnuteľnosti cieľa, melanchólia straty: o tom všetkom je tento utečenecký film par excellence. Tisíce malých krokov Útek je ako narodenie a smrť, zásadnejšia skúsenosť neexistuje. Ľudia dostanú príležitosť znovuvynájsť seba samého. Utečencovi je lepšie, keď sa rozhodne pre lepší svet. Jeho boj sa začína, len čo sa usadí v novej krajine. Médiá tiahnu ďalej, […]

Dnes, jedenásteho októbra sa v Bielorusku konajú prezidentské voľby. Nie sú to voľby v európskom zmysle slova. Čokoľvek nepredvídané je vopred vylúčené. Prezident Alexandr Lukašenko osobne vymenoval predsedu Centrizbirkomu – Ústredného volebné výboru, ktorý sa nezmenil od roku 1996, hoci ani jedny voľby odvtedy OBSE neuznala za slobodné a regulérne. Prezidentský aparát kreuje všetky volebné komisie. Počas sčítavania hlasov musia pozorovatelia dodržiavať takú vzdialenosť od stolov s listinami, že nič nevidia. Všetci študenti a zamestnanci sú povinní hlasovať zavčasu. Ľahko sa domyslíte, prečo. Agitovať za bojkot volieb sa vopred zo zákona zakazuje. Nie sú to “voľby”, ale “voľby Lukašenka”, bavia sa […]

Svetlana Alexijevič opísala život v komunistickom Rusku s nesmiernou odvahou. Preto je Nobelova cena pre ňu aj politickým signálom. Svetlana Alexijevič sa nepohodlne pýta a neúnavne hľadá pravdu. V októbri 2013 získala Mierovú cenu nemeckých kníhkupcov, a teraz, o dva roky neskôr, nasleduje Nobelova cena za literatúru – správne a zároveň významné rozhodnutie. Sotva kto s takou subtílnosťou preniká do pocitového sveta Ruska, do senzitivity jeho každodennosti a ideologických prepletení ako Svetlana Alexijevič v jej dokumentárnych príbehoch, ktoré majú charakter rozprávania, ústneho podania. Ak si dnes pretierame zrak pri pohľade na agresívnu ruskú politiku na Ukrajine, musíme si pripomenúť knihy […]

Prečo toľko Európanov podľahlo propagande Kremľa? Pretože ich nezaujímame my, Ukrajinci. Ale nielen preto. Lámu sa vzťahy, rozpadávajú priateľstvá, už nedokážeme rozumieť svetu. Putinove sirény, vtáky Putinovej propagandy, štiepia Európu. Veľké časti európskych spoločností prepadli tomuto spevu, iní tú kakofóniu odmietajú a odolávajú jej zvodom. Naozaj to pritom nie je krásny spev. Keď ho počujete, skôr by ste ho označili za škaredý, každopádne, naplnený nenávisťou. Prečo sa teda toľkí dajú zviesť, keď je navyše tak nepokryte zameraný proti Západu? Odkiaľ sa berie tá masochistická radosť z flagelantstva? Radosť z ponižovania? Z lží? Nemýľme sa, tento fenomén nie je krátkodobým zmätením […]

Zatiaľčo sa novinári hrnuli na budapeštiansku stanicu Keleti, aby mohli podávať správy o tamojšom chaose, a kým tisícky utečencov pochodovali pozdĺž diaľnice M1 k rakúskej hranici, maďarský predseda vlády Viktor Orbán sledoval futbalový zápas Maďarsko-Rumunsko zo svojej V.I.P. lóže na budapeštianskom futbalovom štadióne. Pred začiatkom zápasu maďarskí a rumunskí futbaloví chuligáni vykrikovali nacistické heslá a bili sa na štadióne, kam prišli rozgurážení po tom, ako otravovali, urážali a zmlátili stovky zúfalo vyčerpaných utečencov, čo v tej panike pokladali búchanie delobuchov za výstrely. Viktor Orbán, ktorý si dal nedávno v blízkosti svojej letnej chaty za 20 miliónov dolárov vybudovať futbalový štadión […]

Jeremy Corbyn celú faloš svojej kampane na post šéfa opozície Jej Veličenstva zhrnul v kocke, keď povedal, že “sa chce v prvom rade zasadzovať za chudobných a ľudské práva nás všetkých”. Z hľadiska chudobných a utláčaných jeho slová vyzneli ako šibeničný humor. Podobne ako mnohí iní predstavitelia temných zákutí ľavice ani Corbyn neverí na ľudské práva “všetkých nás”. Ide mu len o práva tých, koho utláčanie je politicky užitočné. Ak sa vina za utrpenie utláčaných dá zvaliť na Západ, zastane sa ich. Ak nie, postaví sa na stranu ich nepriateľov. Krátka a zďaleka nie vyčerpávajúca exkurzia po režimoch, ktorým Corbyn vyslovil svoju podporu, […]

A teraz tá dobrá správa: situácia sa skutočne zlepšuje. Odpovedať na otázku “Čo vás napĺňa optimizmom?” si vyžaduje značnú dávku opovážlivosti. Každou odpoveďou totiž pokúšate osud, aby vám dokázal, že ste na omyle. Napriek tomu som roku 2007 na túto návnadu skočil a prišiel som s trúfalým tvrdením, že z objektívneho hľadiska sú všetky formy násilia na ústupe. Roku 2011 som ho podporil stovkou grafov v knihe The Better Angels of Our Nature (Lepší anjeli v našej povahe). Priatelia ma varovali, že si spravím hanbu, veď každým dňom môže vypuknúť vojna s Iránom, naftová kríza či nukleárny teroristický útok. A nemáta ma ani trochu poverčivosť pri […]

Sloboda pohybu bola jednou z hlavných vymožeností revolúcií roku 1989. Európa prežíva najväčšiu vlnu migrácie od čias, keď po skončení Druhej svetovej vojny a na začiatku studenej vojny množstvá ľudí prúdili z Východu. A práve v Strednej Európe, kde národy pokladajú slobodu pohybu za najväčšiu vymoženosť, ktorú priniesol pád berlínskeho múru roku 1989, teraz začali vznikať nové migračné koridory a spolu s nimi napätie, vyvolané prívalom migrantov. Symbolom par excellence toho, že éra transformácie sa skončila, je Maďarsko. V lete 1989 bolo prvou krajinou, čo otvorila železnú oponu, ktorá ju delila od Rakúska, a dovolilo desaťtisícom východných Nemcov “voliť nohami” a dostať […]

S utečeneckou krízou v Európskej únii sa nevysporiadame, ak sa nevyrovnáme so svetovým kapitalizmom. Vo svojom klasickom diele O smrti a umeraní Elisabeth Kübler-Ross predostrela známu schému piatich štádií, ktorými prechádzame, keď nám zistia smrteľnú chorobu: negácia (jednoducho odmietame túto skutočnosť prijať na vedomie: “To nemôže byť pravda, to sa mi nemohlo stať.”); hnev (ten vybuchne, keď už ďalej nemôžeme popierať skutočnosť: “Ako sa mi to len mohlo stať?”); vyjednávanie (nádej, že sa nám podarí túto skutočnosť oddialiť alebo zmenšiť jej význam: “Nechaj ma aspoň dožiť do promócie mojich detí”); depresia (libidózne stiahnutie sa: “Aj tak zomriem, tak prečo by som sa […]