Poznal som Borisa. Nie veľmi dobre, ale poznal. Poznal som ho natoľko, že sme si tykali. Hoci v jeho prípade to nebolo ťažké. Patril k tým, s ktorými si potykáte už pri najpovrchnejšej známosti. Bol to taký Mozart politiky. Žiaľ, práve takíto ľudia dlho nežijú. Vždy robil dojem šťastného, slobodného a pokojného, až bezstarostného človeka. Bol to taký Mozart politiky. Žiaľ, práve takíto ľudia dlho nežijú. Boris nebol jednoducho živý, ale akosi vyzývavo živý. A táto vlastnosť vždy uráža mŕtvych, najmä tie mŕtvoly, čo zaťali svoje stuhnuté prsty do tela nešťastnej krajiny. Som presvedčený, že cítia nenávisť ku všetkému živému, […]

Kremeľ okamžite začal hľadať ospravedlnenia. Ich hlavným motívom je: bola to provokácia, čiže pre nás to nie je výhodné, my nie sme spoluvinní z vraždy Borisa Nemcova. To isté hovorili aj po zavraždení Anny Politkovskej: jej smrť nám spôsobuje viac nepríjemností ako jej život. Ihneď sa snažia odvrátiť podozrenie od seba samých. Annu Politkovskú zavraždili na narodeniny Vladimíra Putina a Borisa Nemcova v deň zrodu nového militaristického sviatku – Dňa špeciálnych operácií. Oslávili ho. Politická vražda niekoľko sto metrov od Kremľa je samozrejme prejavom absolútneho presvedčenia o vlastnej beztrestnosti. Celé územie, susediace s Kremľom, je pod kontrolou jednotiek FSO, pod […]

Pojem islamofóbia sleduje tri ciele: vyhlásiť kritiku náboženstva za rasizmus. Postaviť rovnítko medzi diskrimináciu moslimov a antisemitizmus. A podkopať status singularity holokaustu, ktorý mu závidí. “Zrodil se nový fenomén: nárůst nové intolerance. Šířila se po zemském povrchu, ale nikoho nezajímala. Byl stvořen nový svět, který měl pomoct slepým zůstat slepými: islamofobie. Kritizovat militantní svárlivost tohoto náboženství v jeho současné formě znamenalo vysloužit si nálepku fanatika. Člověk trpící fobií zastává extrémní a iracionální názory, takže chyba je na jeho straně, nikoliv na straně systému víry, která se chlubí více než miliardou stoupenců po celém světě.” Salman Rushdie: Joseph Anton: Vzpomínky. Paseka, […]

Osemdesiattriročný sovietsky disident Viktor Fajnberg sa pripojil k hladovke ukrajinskej letkyne, politickej väzenkyne Nadeždy Savčenko, ktorú držia v ruskom väzení. Na svojej facebookovej stránke Viktor Fajnberg publikoval list, ktorý Nadežde napísal. Drahá Naďa! Tak ako iní väzni Gulagu, tak veľmi cítim s Vaším zúfalým osamelým bojom proti neľudskému systému, ktorý prichádza o rozum, že sa v myšlienkach a citoch stotožňujem s Vami. Kedysi dávno sme touto skúškou museli prejsť aj my. A ona sa hlboko zapísala do pamäti duše aj tela. Sme hrdí na Vás, na našu krásnu, odvážnu, ušľachtilú sestru v boji za nedeliteľnú slobodu. Jedinú slobodu. Tú jednu, […]

Pán prezident! Ak mladá ukrajinská hrdinka Nadežda Savčenko umrie v ruskom väzení od hladu, tak to možno nezraní city vášho elektorátu. Ale mali by ste porozmýšľať o tom, aký dojem to zanechá vo verejnej mienke sveta. Je úplne možné a ľahko predvídateľné, že na to zareaguje prudšie než na anexiu Krymu a vojnu v Donbase. Ľudia sú tak uspôsobení – smrť jedného človeka nimi niekedy otrasie viac, ako záhuba stoviek ľudí v boji. Vzťah, ktorý má k vám svet za hranicami našej krajiny, je už dnes nezávideniahodný, no po smrti Nadeždy Savčenko sa radšej v hlavných mestách západných štátov už […]

V prvej chvíli sme ho nespoznali. Schudol takmer desať kíl a ledva sa držal na nohách. V tvári bol žltý ako zrelý citrón a šaty mal zašpinené, akoby práve vyliezol z hrobu. Žeby to skutočne bol náš priateľ Mohammad? Týždeň predtým tridsaťročného lekárnika Mohammada (meno je vymyslené) na predmestí Aleppa uniesol Islamský štát. Väčšina jeho známych už nepočítala s tým, že ho ešte uvidí živého. Koho raz IS uväzní, ten sa živý von nedostane, najmä ak ho obvinia zo sekularizmu, hovorí jeho priateľ Rand. Mohammad je pobožný moslim, ale pre IS je proste sekularistom každý, kto sa proti nim odváži postaviť. […]

Pred mesiacom som sa zdravotne cítil dobre, priam vynikajúco. Vo veku 81 rokov denne plávam míľu. Ale šťastie ma opustilo – pred niekoľkými týždňami som sa dozvedel, že mám množstvo metastáz na pečeni. Pred deviatimi rokmi mi zistili zriedkavý nádor na oku, očný melanóm.  Po ožarovaní a laserovej operácii som síce na toto oko oslepol, no tento typ nádoru málokedy spôsobuje metastázy. Patrím k tým dvom percentám, ktoré majú smolu. Som vďačný za to, že mi od pôvodnej diagnózy bolo dopriatych deväť zdravých a produktívnych rokov, teraz som sa však ocitol tvárou v tvár umieraniu. Rakovina zasiahla tretinu pečene a napriek […]

Tak som sa vybral na Idu.  Voľky-nevoľky, mám totiž slabé nervy. Aj vy na ten film musíte ísť. Musí naň ísť každý Poliak. Je to nádherný, múdry a dojemný film. Majstrovské herecké umenie, dialógy, obraz, kamera, hudba, scénografia, rekvizity, strih. No proste všetko. Bez výnimky. Skvelé kino svetového formátu. No Oscar z toho nebude. Pretože je to, napriek všetkému, politický film – i keď to jeho tvorcovia popierajú. Členovia Filmovej akadémie zaň môžu len ťažko hlasovať. Hádam predsa Poliakom nedajú cenu za to, že sa tak pekne vyrovnávajú s minulosťou? Vyznelo by to povýšenecky. Ale nejde o Oscara. Máme ďalší […]

K najslávnejším postavám ruskej kinematografie patrí Goša, hrdina filmu Moskva slzám neverí, epickej melodrámy, vyznamenanej roku 1980 Oscarom za najlepší zahraničný film. Goša je priam neskutočný: slobodná osobnosť v neslobodných časoch. Je to intelektuál, ktorý nepracuje vo vedeckom ústave, ale ako robotník a keďže pracuje manuálne, nemusí znášať ideologické zásahy, čo ničia vedeckých pracovníkov a pripravujú ich o nádej. Je to hollywoodsky krásavec, je výrečný a dobre oblečený. Milujú ho ženy i muži, no nepatrí nikomu. Pije – ale väčšinou s mierou. Občas sa zapletie do bitky, stále však vyzerá rovnako dobre. Goša bol ideálom pre prinajmenšom dve generácie ruských […]

Keď som ako stredoškoláčka cestovala autobusom, vždy som pre istotu držala v ruke otvorený spínací špendlík – to keby ma niekto obťažoval, aby som ho mohla pichnúť. Keď som začala chodiť na vysokú školu, v kabelke som nosila koreninový sprej. Robili to všetky moje priateľky. Rozprávali sme sa o týchto veciach medzi sebou, potichúčky. Dnes turecké ženy hovoria o sexuálno obťažovaní verejne, prestávajú to tajiť a protestujú. Robíme si starosti. Smútime. A zúrime. Všetko sa začalo tým, že v Mersinskej provincii na juhu Turecka v koryte rieky našli mŕtvolu 20-ročnej študentky psychológie Ozgecan Aslanovej. Pokúsili sa ju znásilniť, potom ju dobodali na […]